– zväčša našimi bývalými žiakmi, ale aj výstavou dokumentov, fotografií, tabiel a učebných pomôcok, ktoré sme zachovali pre tento výnimočný deň. Naši terajší aj niektorí bývalí žiaci predviedli skvelý program.
Ďakujeme všetkým prítomným za priazeň, podporu, krásne myšlienky i energiu do ďalších rokov ZŠ. Niektorí zaplnili riadky sociálnej siete, kde sa vyznali zo vzťahu k tejto škole. Napríklad Katarina Bernáthová: Som rada, že som vás spoznala na videu, mám tam aj mojich učitelov, ale hlavne mojich synov, ďakujem vám, vychovala som dobrých synov s vašou pomocou. Danka Velďáková a Janka Velďáková: Takto sme dnes strávili dník :) 50. výročie ZŠ!!! S láskou sme si zaspomínali na naše zlaté časy na ZŠ v Krh. Podhradí. Ďakujeme za naše prvotné vzdelanie. P. riaditeľ Mikula ešte veľa síl minimálne do ďalšej 50-tky tejto skvelej základky ❤❤❤ Vierka Tomčíková: Veru na prvých učiteľov človek s láskou spomína. Gratulujeme k venovaniu. Gratulácie k výročiu sa na sociálnej sieti objavujú stále. Tu sú ďalšie z nich. Viktor Lešník: gratulujem, škoda že ste nedali vedieť, rád by som si zaspomínal... Marika Ulmanová Burdigová: Gratulujem ešte raz a ďakujeme za pozvanie. Brigita Rusnaková Horváthová: Gratulujem :-) Eva Gaborová: Fiiiha! Aké mecheche ste vystrojili!!! Musela to byt parádna akcia. Pekne, že ste to takto veľkolepo oslávili. Monika Genčiová: Akcia pripravená na mimoriadne vysokej úrovni... Pán riaditeľ si dal naozaj záležať. Ale pochvala patrí aj kolektívu zamestnancov, ktorí prispeli k tomu, že sa akcia vydarila. Prajeme ešte veľa síl a elánu do tejto náročnej práce, ktorej obetujete tak veľa. Mária Ondrejová: Päťdesiatka je krásny vek, BLAHOŽELÁM, do ďalšej päťdesiatky prajem všetkým veľa zdravia, pozitívnej energie a každodenných úspechov! Žiaľ, ako jediná neprítomna z piatich zástupkyň!? Peter Klembala: Úžasné, za tých 50 rokov je už čo bilancovať. Pamätám si, ako sme na elektrickom písacom stroji písali školský časopis! Nora Manková: Gratulujem, a naďalej veľa úspechov. Mon Monika: Parádna akcia. Pôsobila som v minulosti na tejto škole ako vychovávateľka niekoľko rokov... a mám na ňu len samé krásne spomienky a zážitky. Aj vďaka pánovi riaditeľovi... a o to viac ma to teší, lebo to boli začiatky mojej pracovnej kariéry. Vďaka ešte raz ❤ Veľa úspechov naďalej želám!
Ďakujeme za príspevok o významnom výročí školy a želáme jej, pedagogickému koletívu, vychovávateľom, zamestnancom i žiakom školy ďalšie úspešné obdobie.
Maj Gemer
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.