V roku osmičkových výročí bol 30.október právom vyhlásený za jednorazový sviatok, práve na počesť 100. výročia prijatia Martinskej deklarácie.
Dnešná generácia študentov sa s informáciami súvisiacimi s týmto obdobím stretáva prevažne v dejepise, ale aj na hodinách slovenského jazyka. Príprava konferencie, ako sme si so žiakmi túto aktivitu pomenovali, prebiehala dosť náročne. Náročnosť spočívala hlavne v zistení a utvrdzovaní informácií, ktoré už žiaci mali dosiahnuté a tými, ktoré bolo ešte potrebné nadobudnúť.
Keďže organizačné veci do rúk prevzali učiteľky slovenského jazyka, rozhodli sme sa využiť práve to, čo nám naši spisovatelia z minulosti zanechali. S deťmi sme nazbierali informácie pre iných spolužiakov nielen cez stránku dejín, ale hlavne cez jazykovú a literárnu zložku. Chceli sme od detí, aby svojimi pripravenými projektmi a prezentáciami ukázali svojim spolužiakom ako sa prakticky dajú využiť prozodické vlastnosti nášho krásneho materinského jazyka.
„Oprášili“ sme staré knihy, ktoré máme stále k dispozícii, aj napriek tomu, koľko rokov už ubehlo od ich vzniku. Spoločne sme začali hľadať tých správnych autorov, ktorí práve v týchto rokoch tvorili (často tajne publikovali). Nesmierne nás tešilo nadšenie žiačok, ktoré sa hneď to týchto kníh začítali. Našli sme Janka Jesenského a Jána Smreka, ktorých život a dielo v literatúre rozoberáme. Títo autori žili v období ČSR, preto sme sa rozhodli vybrať ich poéziu a spolužiakom ju predniesť spoločne.
![]() |
![]() |
![]() |
Samozrejme sme nezostali len pri spisovateľoch, ktorých sme vybrali a ich knižné debuty kolovali medzi žiakmi, ale naši šikovní žiaci vytvorili aj zaujímavé projekty, ktoré venovali Štefánikovi a celkovo spoločnému prvému štátu.
![]() |
![]() |
Pre jednoduchšie pochopenie týchto dejinných udalostí si deti pozreli animovaný film, ktorý im jednoduchou formou priblížil vznik ČSR. Keďže sme nechceli zostať len pri pamiatkach, literárnych ukážkach, pozreli sme sa aj na jazykovú zložku týchto dvoch susedných štátov. Kedysi ľudia žili súčasne oboma jazykmi naraz. Teraz je to už žiaľ tak, že mnohým slovám mladá generácia nerozumie. Práve preto bolo zaujímavé snažiť sa niektoré slová vysloviť alebo ich vedieť napísať.
Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sa na chvíľočku stalo našou súčasťou, a tým nás atmosféra výročia ešte viacej fascinovala.
Konferencia dopadla nad očakávanie a môžeme potvrdiť, že spoločný účel, ktorý sme mali, sa stal realitou. Deti sa obohatili o nové vedomosti, spoločný čas, ktorý sme kolektívne strávili, nebol stratou. Veď sám Ján Amos Komenský povedal: „Nemilovať knihy znamená nemilovať múdrosť. Nemilovať múdrosť však znamená stať sa hlupákom.” Tak prečo nemilovať vzdelanie cez všetky možné formy, ktoré nám ponúka naša široká škála života, a tým spoločne dosiahnuť spoločný cieľ.
Mgr. Ingrida Šavlíková, Mgr. Jana Koreňová, Mgr. Viera Suchá
Fotografie v galérii nižšie poskytol zo svojho archívu PaedDr. Milan Sajenko.





































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-