V roku osmičkových výročí bol 30.október právom vyhlásený za jednorazový sviatok, práve na počesť 100. výročia prijatia Martinskej deklarácie.
Dnešná generácia študentov sa s informáciami súvisiacimi s týmto obdobím stretáva prevažne v dejepise, ale aj na hodinách slovenského jazyka. Príprava konferencie, ako sme si so žiakmi túto aktivitu pomenovali, prebiehala dosť náročne. Náročnosť spočívala hlavne v zistení a utvrdzovaní informácií, ktoré už žiaci mali dosiahnuté a tými, ktoré bolo ešte potrebné nadobudnúť.
Keďže organizačné veci do rúk prevzali učiteľky slovenského jazyka, rozhodli sme sa využiť práve to, čo nám naši spisovatelia z minulosti zanechali. S deťmi sme nazbierali informácie pre iných spolužiakov nielen cez stránku dejín, ale hlavne cez jazykovú a literárnu zložku. Chceli sme od detí, aby svojimi pripravenými projektmi a prezentáciami ukázali svojim spolužiakom ako sa prakticky dajú využiť prozodické vlastnosti nášho krásneho materinského jazyka.
„Oprášili“ sme staré knihy, ktoré máme stále k dispozícii, aj napriek tomu, koľko rokov už ubehlo od ich vzniku. Spoločne sme začali hľadať tých správnych autorov, ktorí práve v týchto rokoch tvorili (často tajne publikovali). Nesmierne nás tešilo nadšenie žiačok, ktoré sa hneď to týchto kníh začítali. Našli sme Janka Jesenského a Jána Smreka, ktorých život a dielo v literatúre rozoberáme. Títo autori žili v období ČSR, preto sme sa rozhodli vybrať ich poéziu a spolužiakom ju predniesť spoločne.
 |
 |
 |
Samozrejme sme nezostali len pri spisovateľoch, ktorých sme vybrali a ich knižné debuty kolovali medzi žiakmi, ale naši šikovní žiaci vytvorili aj zaujímavé projekty, ktoré venovali Štefánikovi a celkovo spoločnému prvému štátu.
 |
 |
Pre jednoduchšie pochopenie týchto dejinných udalostí si deti pozreli animovaný film, ktorý im jednoduchou formou priblížil vznik ČSR. Keďže sme nechceli zostať len pri pamiatkach, literárnych ukážkach, pozreli sme sa aj na jazykovú zložku týchto dvoch susedných štátov. Kedysi ľudia žili súčasne oboma jazykmi naraz. Teraz je to už žiaľ tak, že mnohým slovám mladá generácia nerozumie. Práve preto bolo zaujímavé snažiť sa niektoré slová vysloviť alebo ich vedieť napísať.
Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sa na chvíľočku stalo našou súčasťou, a tým nás atmosféra výročia ešte viacej fascinovala.
Konferencia dopadla nad očakávanie a môžeme potvrdiť, že spoločný účel, ktorý sme mali, sa stal realitou. Deti sa obohatili o nové vedomosti, spoločný čas, ktorý sme kolektívne strávili, nebol stratou. Veď sám Ján Amos Komenský povedal: „Nemilovať knihy znamená nemilovať múdrosť. Nemilovať múdrosť však znamená stať sa hlupákom.” Tak prečo nemilovať vzdelanie cez všetky možné formy, ktoré nám ponúka naša široká škála života, a tým spoločne dosiahnuť spoločný cieľ.
Mgr. Ingrida Šavlíková, Mgr. Jana Koreňová, Mgr. Viera Suchá
Fotografie v galérii nižšie poskytol zo svojho archívu PaedDr. Milan Sajenko.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.