a skúsenosti nevyhnutné pre vyvíjajúce sa spoločenské a pracovné prostredie 21. storočia. Mnohé z mimovládnych organizácií sa zameriavajú aj na oblasť programovania a mediálnej výchovy. Program má súčasne dlhodobú ambíciu naučiť deti a tínedžerov identifikovať nebezpečenstvá a riziká na internete, zorientovať sa vo svete technológií a v prípade negatívnej skúsenosti reagovať na ne primeraným spôsobom.
Odborná hodnotiaca komisia v tomto ročníku posudzovala rekordný počet – 142 prijatých projektov. Do grantového programu sa zapojilo 3 819 pedagógov spolu s 18 217 žiakmi a študentmi. Najaktívnejšími žiadateľmi boli, rovnako ako po minulé roky, základné školy. Tie zaslali spolu 62 inšpiratívnych nápadov. Na druhom mieste v počte 19 zaslaných projektov boli občianske združenia a tretie miesto sa ušlo stredným odborným školám, ktoré poslali 16 projektov. Hodnotiaca komisia počas 5. ročníka nakoniec rozdelila medzi 48 najzaujímavejších projektov, ktoré spĺňali kritéria podpory, celkovú sumu 50 000 eur.
O podporu grantového programu e-Školy pre budúcnosť prejavili najväčší záujem žiadatelia zo Žilinského kraja, ktorí poslali do hodnotenia 36 projektov. Za ním s najvyšším počtom prihlásených nápadov nasledoval Prešovský kraj s 21 projektmi a Banskobystrický kraj s 20 projektmi. O piaty ročník prejavilo opakovaný záujem 57 škôl, ktoré sa do programu zapojili v minulosti. Príjemným prekvapením bolo vysoké percento škôl, ktoré sa zúčastnili po prvýkrát. Nováčikovia tvorili až 59,85 % z celkového počtu záujemcov. Najčastejšími témami projektov bola mediálna výchova a práca s mediálnym obsahom a programovanie a informatívne myslenie.
Dôraz pri hodnotení predložených projektov kládla komisia predovšetkým na aktívne zapájanie sa žiakov a študentov do projektových aktivít a ich angažovanie sa v získavaní nových vedomostí a zručností. Taktiež posudzovali ich inovatívny prínos do vzdelávacieho procesu. Komisia si všímala aj potenciál projektu na jeho opakovanie nielen v rámci zapojenej školy, ale aj jeho možné rozširovanie na ďalšie vzdelávacie zariadenia.
Jedným z odmenených bol projekt Nielen novinárska kačica, ktorý do programu prihlásilo Gymnázium Ladislava Novomeského v Bratislave. Jeho cieľom je poukázať na nevyhnutnosť správnej argumentácie a overovania pravdivosti faktov zverejnených v médiách. Projekt sa orientuje na tri vekové skupiny, mladších a starších žiakov a dôchodcov, ktorí rovnako predstavujú citlivú skupinu. Okrem besied a workshopov je súčasťou projektu interaktívne divadelné predstavenie. Jedným z výstupov bude aj vytvorenie rovesníckeho programu s okolitými základnými školami, ktorý bude aktívny aj po ukončení projektu.
Medzi inými komisia ocenila napríklad aj projekt enviRObot 2, ktorý pripravilo Gymnázium J. Francisciho - Rimavského z Levoče. Škola nadviazala na minuloročný úspech a chce sa podeliť o svoje skúsenosti aj s ďalšími školami. Realizáciou projektu enviRObot 2 sa budú učitelia aj žiaci ZŠ a SŠ z Levoče snažiť prepojiť svet IT, programovania a robotiky s environmentalistikou a obnoviteľnými zdrojmi energie. Cieľom je tiež pochopiť existenciu vo svete po 4. priemyselnej revolúcii, ktorá je charakterizovaná zlúčením technológií. Po zakúpení a zapožičaní digitálnych meracích prístrojov, sond a senzorov kompatibilných s IT, využijú naprogramovaných robotov a zariadenia na meranie vhodných veličín doma a v škole. Tie budú následne analyzovať a spracovávať. Z výsledkov vypracujú energetické certifikáty na domáce spotrebiče, domy, či autá. Na záver študenti navrhnú odporúčania a možnosti ako eliminovať či odstrániť nepriaznivé výsledky zistení.
Podrobné informácie o programe a podporených projektoch nájdete na www.nadaciaorange.sk
Barbora Oberučová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-