Pre návštevníkov boli pripravené dielne, kde si mohli vyskúšať prácu s drevom a kožou, privoňať ku kováčskemu remeslu, naučiť sa robiť tradičné gágoríky, ozdoby na torty či rôzne šperky. Ako si možno poradiť nielen so stresom, sa viedli debaty pri prezentácii metódy One Brain. Nával bol aj pri stánku, kde sa maľovalo na tvár, v čajovni, zmenárni a pri prezentácii automodelárskej dráhy. Blížiace sa Vianoce pripomínala dielnička zameraná na výrobu ozdôb z dreva použitím servítkovej techniky. Niečo pod zub ponúkal nielen stánok s názvom „Ozdob si svoju palacinku“, ale aj stánok „Kváskovanie“, kde sa záujemci oboznámili s metódou prípravy kváskového pečiva, ktoré mimochodom mohli účastníci ochutnať už pri vstupe do budovy, lebo boli vítaní chlebom a soľou. Predškoláci a školáci sa mohli zabaviť aj v „Zochovni“, na ktorú sa premenila telocvičňa, a ktorá ponúkala športové aktivity a súťaže od výmyslu sveta. Špeciálne pre predškolákov bola pripravená tvorivá dielňa, v ktorej si mohli zarobiť svoje prvé „zocháčiky“ – špeciálnu menu vytvorenú v rámci projektu finančnej gramotnosti.
Pri toľkých aktivitách návštevníkom poriadne vytrávilo, Ale organizátori mysleli aj na to. O hladné brušká sa starali v bufete, kde ponúkali čajík, kávičku a k tomu zákusok, všade rozvoniavali čerstvé langoše i pečená klobása a z dvoch kotlov sa valila vôňa gulášu a kapustnice.
Presne na poludnie sa rekordný počet návštevníkov sústredil pred pódiom. Dôvod bol prostý. Začínalo sa žrebovanie tomboly. Pripravených bolo 67 cien. Tie hlavné poskytla Rada rodičov, ale za ceny a tiež materiálnu a finančnú podporu patrí vďaka i ostatným sponzorom: SMZ a. s. Jelšava, Tesco Revúca, Mestské lesy Revúca, rodičia, zamestnanci školy, partneri školy.
A ešte jedno obrovské poďakovanie patrí žiakom, ktorí boli ochotní prísť už ráno o siedmej a pomáhať pri príprave, žiakom, ktorí sami alebo s pomocou rodičov i starých rodičov prezentovali svoje majstrovstvo.
Nedávno sme publikovali článok „Škola plná majstrov“, ktorý bol prezentáciou športových úspechov Zocháčov na Majstrovstvách Slovenska a zároveň pozvánkou na sobotu.
Teraz môžeme hrdo konštatovať, že máme úžasných žiakov, ktorí sú naozaj zručnými majstrami. Sme hrdí na každého žiaka, ktorý sa snaží presadiť – či už v škole, športe alebo v niečom, čo ho baví. Lebo úspech je tou najlepšou motiváciou a my – Zocháči chceme vychovávať úspešných ľudí s veľkým srdcom.
RNDr. Eva Holéczy Vidová





























Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.