V roku 1960 sme boli súčasťou ČSSR a zaviedli nám povinnú 9-ročnú školskú dochádzku. Vo vtedajšej ZDŠ bolo už aj pracovné vyučovanie a prvýkrát učebnice a školské potreby zadarmo. A potom sa 1. júna 1961 začalo s výstavbou novej školy. Len si to predstavte! O výstavbe terajšej našej modernej školy sa rozhodlo pred 60 rokmi. Takmer dôchodkyňa, ale ako vzorne udržiavaná! Riaditeľom ZDŠ bol vtedy Pavol Martinove a po ňom Martin Homoliak (1.9.1962). Predsedom MNV Ján Vrbjar (krátko) a Juraj Haluška. Škola mávala aj nad 400 žiakov, 9 ročníkov, 13 až 15 tried a okolo 15 učiteľov. (J. Gallo, Muráň, 2001, s. 124)
Nemusím nič odpisovať zo záznamov, my sme boli svedkom veľkého nádherného posunu v dejinách muránskeho školstva. Keď sme skončili 9. ročník (jún 1962), už sme celú novú budovu školy upratovali, umývali okná, nosili lavice atď., aby bola pripravená privítať žiakov v novom školskom roku 1962/1963. Ako učiteľka dovolím si tvrdiť, že v nej pôsobili prísni, nároční a skvelí učitelia. Takých mala aj naša generácia – napr. Ján Dovala, Juraj Hanuštiak, Ján Galovič, manželia Ján a Anna Vavrekovci, Július Gajdoš, Ružena Štefanková, Mária Antalíková, Jurina Vištiaková, Ema Janková atď..., ktorí pôsobili na 2. stupni ZDŠ.
Každá generácia má svoje priority. My bez mobilov, počítačov, internetu, ba aj bez televízie..., ale všade nás bolo plno: na ihriskách, v rôznych krúžkoch, na zemiakových brigádach, pri sadení stromčekov, na Veľkej lúke pri hrabaní sena, v kine, na zábavných podujatiach, v knižnici...
My sme boli pionieri, a tak nás všade zapájali. Dokonca nám nechýbal ani prehľad o poslaní a činnosti Zboru pre občianske záležitosti v Muráni. Na fotografickom zábere zást. riad. Jána Vrbjara s pioniermi v r. 1960 – blahoželanie novomanželom Jánovi a Andelke Krštieňovcom. Podobné boli aj iné prvé občianske obrady, ako napr. krst Štefana Vrbjara st. a, bohužiaľ, čoskoro aj pohreb jeho otca Jána Vrbjara z novej ulice. Sobášov a privítaní do života bolo stále viac, lebo v tom čase nie každý si mohol odnášať svoje požehnané šťastie po schodoch muránskeho kostola...
-RS“
U u vás máte podobný prípad? Skúste sa s ním podeliť na stránke Maj Gemer. U nás máte vždy podporu i pochopenie.


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a