Škola v Rožňave učí ekologicky rozmýšľať aj košmi z lepenky Doporučený
Napísal(a) M. SurgošPre základnú školu na Ulici pionierov je vedenie detí k zodpovednému správaniu k životnému prostrediu prirodzenou súčasťou vyučovania. Deti sa teraz môžu už od malička učiť, že záleží nielen na triedení odpadu, ale aj na tom, z akých materiálov sú veci okolo nich vyrobené. Vlnitá lepenka je opätovne využiteľný materiál, ktorý možno vyrobiť z recyklovaného papiera a po použití ho opäť spracovať. Slovensko má v tejto oblasti veľmi dobré výsledky: podľa najnovších dostupných údajov sa recyklovalo 77,7 % papierových a lepenkových obalov.
Iniciatívy, ako je tá od spoločnosti DS Smith, môžu pomôcť nadviazať na tento pokrok. Už od útleho veku podporujú zodpovedné návyky pri triedení odpadu a zároveň poskytujú praktický príklad pre školy a iné komunity. Ukazujú zároveň možnosti nahrádzania plastov udržateľnejšími alternatívami a ukazujú široké možnosti využitia papiera a lepenky v každodennom živote.
„Je pre nás dôležité, že ide o kartónové koše. Deti môžu vnímať samotný materiál ako niečo, čo má svoju ďalšiu hodnotu a nemusí sa okamžite stať odpadom,“ hovorí riaditeľka. Žiakov tak učia súvislosti – nielen to, čo patrí do akého koša, ale predovšetkým prečo má zmysel odpad triediť, ako predchádzať jeho vzniku a správať sa zodpovedne k svojmu okoliu.
DS Smith darovala súpravy smetných košov na triedený odpad nielen rožňavskej základnej škole, ale aj nemocniciam a iným inštitúciám. Pomáha tak podporovať ekologicky zodpovedné správanie v regióne. Firma, ktorá má výrobný závod v Martine, sa špecializuje na udržateľné obaly z papiera a lepenky. Udržateľné nádoby na odpad sú len prirodzeným pokračovaním tohto prístupu.„Hoci Slovensko dosiahlo v recyklácii výrazný pokrok, veľkou výzvou stále zostáva komunálny odpad. V roku 2022 skončilo na skládkach až 39,4 % komunálneho odpadu, To len podčiarkuje potrebu naďalej pracovať na zlepšovaní prevencie tvorby odpadu, triedenia a recyklácie. Ochrana životného prostredia je našou spoločnou zodpovednosťou a vzdelávanie je pri vytváraní trvalej zmeny jedným z najsilnejších nástrojov. Prostredníctvom farebne odlíšených košov z recyklovanej lepenky chceme podporiť zodpovedné zvyky pri triedení odpadu. Zároveň chceme mladým ľuďom pomôcť pochopiť, že mnohé bežné plastové predmety možno nahradiť udržateľnými alternatívami na báze vlákniny. Dnešné drobné rozhodnutia môžu prispieť k zodpovednejšej spotrebe a udržateľnejšej budúcnosti pre ďalšie generácie,“ hovorí Ján Palenčár, ktorý na Slovensku vedie obchodný tím spoločnosti.
Lepenkové koše na triedený odpad zo slovenského závodu DS Smith sú už overeným riešením. Každý z nich má objem sto litrov, atraktívne farebné prevedenie a piktogramy pre ešte lepšiu separáciu odpadu. Využíva ich napríklad aj nemocnica v Martine, kde pacienti i zamestnanci nájdu až 115 súprav, čiže 460 odpadkových košov na zmesový odpad, papier, sklo i plasty.
Odpad do lepenkových košov triedia aj na viacerých martinských školách, napríklad na ZŠ Alexandra Dubčeka či v obchodnej akadémii.
Vlnitá lepenka je materiál so širokým využitím. Má nízku hmotnosť a vysokú nosnosť. Pri jej výrobe možno vo veľkej miere využívať recyklovaný papier a po použití sa dá opätovne recyklovať.
Miloslav Surgoš
PR Manager
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.





























Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.