Pocta Dobšinskému
Pavol Dobšinský je svojou tvorbou označovaný ako slovenský Homér. Radí sa medzi svetoznámych rozprávkarov, akými boli Andersen, bratia Grimmovci či Božena Němcová a Karel Jaromír Erben. Dobšinského dielo preslávilo Slovensko a Európu v celom kultúrnom svete, jeho práce boli preložené do väčšiny svetových jazykov, dokonca aj do čínštiny. Odkazu a pamiatke Dobšinského je zasvätená expozícia v rodnom dome v Slavošovciach, kde sa 16. marca 1828 narodil. Bol človekom, ktorý pripol krídla slovenskej rozprávke - ako to vyslovil spisovateľ Rudo Moric v publikácii venovanej Dobšinského dielu, vydanej pri príležitosti storočnice od jeho úmrtia v r. 1895. Vyjadril sa o ňom aj Vladimír Mináč: “Pavol Dobšinský vo svojich Úvahách o slovenských povestiach, alebo ako ich dnes voláme rozprávky, zozbieral a napísal aj preto, aby dokázal neprajníkom Slovenstva, že náš ľud je schopný vznešenejších pocitov krásy, predstáv a pochopenia pravdy.“ Vo svojich Úvahách ďalej Dobšinský napísal: “Máme my Slovania a Slováci zvlášť zachované pomníky, tým vznešenejšie nad hmotné kresby a stavby, čím vyvýšenejší je duch v kráse a sile živého slova, nad rozmery i súmery mŕtvej hmoty. I tam, i tuná sa javí duch pravekov, ale tam zmŕtvený, tuná ešte vždy živý. Sú to u nás z veku dávno pošlé a zachované od času ich zbierania, tak nazvané prostonárodné povesti, poviestky, pripoviestky, rozprávky, hádky.“
Od druhej polovice minulého storočia generácia za generáciou sala u nás priam s materinským mliekom krásu myšlienok slovenských rozprávok a úchvatnosť jazyka, akým ich Dobšinský vyrozprával. Bol to on, kto im pripol krídla, aby mohli lietať po našich vŕškoch a dolinách, aby vládali rozniesť svetom svedectvo o veľkoleposti a ušľachtilosti nášho ľudu. Dobšinského rozprávky neboli vytvorené len pre deti, ale aj pre dospelých. Stali sa základom čítania a estetickej výchovy mladých pokolení. Tak to chápeme aj v prítomnosti, odrazom toho sú mnohopočetné návštevy expozície v jeho rodnom dome. V roku 2011 expozíciu videlo vyše 950 návštevníkov. Prichádzajú a vracajú sa k Dobšinskému aj ďalší. Tak to bolo aj u žiakov a učiteľov Základnej školy v Brzotíne, ktorých návšteva rodného domu rozprávkara motivovala k tomu, aby po roku od návštevy zorganizovali a uskutočnili besedu v kultúrnom dome obce. Konala sa v mesiaci apríl tohto roku. Semienko, ktoré sme spoločne zasiali, vyklíčilo a prinieslo úrodu v podobe 2. školskej žiackej konferencie. Jej zaujímavý program môže byť motiváciou aj pre ďaľšie školy. Podujatie bolo o to cennejšie, že sa uskutočnilo na škole s väčšinou rómskych žiakov.
Text a foto: PaedDr. Milan Sajenko
{gallery}skola/zakladna/brzotin{/gallery}
{jcomments on}

































Druhý ročník žiackej školskej konferencie bol venovaný zvyšovaniu čitateľskej gramotnosti u detí prostredníctvom ľudových rozprávok a uskutočnila sa 4. apríla 2012 v Kultúrnom dome v Brzotíne. Zorganizovala ju Základná škola s materskou školou v Brzotíne a uskutočnila sa pod názvom: „V rozprávkach to obyčajne trochu ináč býva, v rozprávkach sa už nejeden prazázračný zázrak stal...“ Garantom konferencie bola pani Mgr. Erika Farkašovská, učiteľka slovenského jazyka. Cieľom konferencie bolo prezentovať slovenskú ľudovú rozprávku, jej vznik a tvorbu s dôrazom na zvyšovanie úrovne čitateľskej gramotnosti u detí prostredníctvom ľudových rozprávok. Na konferencii 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a