Pocta Dobšinskému
Pavol Dobšinský je svojou tvorbou označovaný ako slovenský Homér. Radí sa medzi svetoznámych rozprávkarov, akými boli Andersen, bratia Grimmovci či Božena Němcová a Karel Jaromír Erben. Dobšinského dielo preslávilo Slovensko a Európu v celom kultúrnom svete, jeho práce boli preložené do väčšiny svetových jazykov, dokonca aj do čínštiny. Odkazu a pamiatke Dobšinského je zasvätená expozícia v rodnom dome v Slavošovciach, kde sa 16. marca 1828 narodil. Bol človekom, ktorý pripol krídla slovenskej rozprávke - ako to vyslovil spisovateľ Rudo Moric v publikácii venovanej Dobšinského dielu, vydanej pri príležitosti storočnice od jeho úmrtia v r. 1895. Vyjadril sa o ňom aj Vladimír Mináč: “Pavol Dobšinský vo svojich Úvahách o slovenských povestiach, alebo ako ich dnes voláme rozprávky, zozbieral a napísal aj preto, aby dokázal neprajníkom Slovenstva, že náš ľud je schopný vznešenejších pocitov krásy, predstáv a pochopenia pravdy.“ Vo svojich Úvahách ďalej Dobšinský napísal: “Máme my Slovania a Slováci zvlášť zachované pomníky, tým vznešenejšie nad hmotné kresby a stavby, čím vyvýšenejší je duch v kráse a sile živého slova, nad rozmery i súmery mŕtvej hmoty. I tam, i tuná sa javí duch pravekov, ale tam zmŕtvený, tuná ešte vždy živý. Sú to u nás z veku dávno pošlé a zachované od času ich zbierania, tak nazvané prostonárodné povesti, poviestky, pripoviestky, rozprávky, hádky.“
Od druhej polovice minulého storočia generácia za generáciou sala u nás priam s materinským mliekom krásu myšlienok slovenských rozprávok a úchvatnosť jazyka, akým ich Dobšinský vyrozprával. Bol to on, kto im pripol krídla, aby mohli lietať po našich vŕškoch a dolinách, aby vládali rozniesť svetom svedectvo o veľkoleposti a ušľachtilosti nášho ľudu. Dobšinského rozprávky neboli vytvorené len pre deti, ale aj pre dospelých. Stali sa základom čítania a estetickej výchovy mladých pokolení. Tak to chápeme aj v prítomnosti, odrazom toho sú mnohopočetné návštevy expozície v jeho rodnom dome. V roku 2011 expozíciu videlo vyše 950 návštevníkov. Prichádzajú a vracajú sa k Dobšinskému aj ďalší. Tak to bolo aj u žiakov a učiteľov Základnej školy v Brzotíne, ktorých návšteva rodného domu rozprávkara motivovala k tomu, aby po roku od návštevy zorganizovali a uskutočnili besedu v kultúrnom dome obce. Konala sa v mesiaci apríl tohto roku. Semienko, ktoré sme spoločne zasiali, vyklíčilo a prinieslo úrodu v podobe 2. školskej žiackej konferencie. Jej zaujímavý program môže byť motiváciou aj pre ďaľšie školy. Podujatie bolo o to cennejšie, že sa uskutočnilo na škole s väčšinou rómskych žiakov.
Text a foto: PaedDr. Milan Sajenko
{gallery}skola/zakladna/brzotin{/gallery}
{jcomments on}

































Druhý ročník žiackej školskej konferencie bol venovaný zvyšovaniu čitateľskej gramotnosti u detí prostredníctvom ľudových rozprávok a uskutočnila sa 4. apríla 2012 v Kultúrnom dome v Brzotíne. Zorganizovala ju Základná škola s materskou školou v Brzotíne a uskutočnila sa pod názvom: „V rozprávkach to obyčajne trochu ináč býva, v rozprávkach sa už nejeden prazázračný zázrak stal...“ Garantom konferencie bola pani Mgr. Erika Farkašovská, učiteľka slovenského jazyka. Cieľom konferencie bolo prezentovať slovenskú ľudovú rozprávku, jej vznik a tvorbu s dôrazom na zvyšovanie úrovne čitateľskej gramotnosti u detí prostredníctvom ľudových rozprávok. Na konferencii
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-