ako sa vtedy žilo na Slovensku. Dozvedel som sa, že to obdobie bolo ťažké, lebo sa práve končila druhá svetová vojna. Krajinu veľmi poznačila. Život bol skromný a ťažký. Zaujalo ma starkého rozprávanie o jeho rodnej obci. Bol som tam už s rodičmi. Otec mi vtedy ukázal i domček, v ktorom sa narodil a žil môj starý otec. Teraz je z neho utešená chalupa. V obci Bôrka je veľa chalupárov. Čistý vzduch a pokoj, to je to, čo ich láka. Táto malá dedinka má prekrásnu okolitú prírodu, totižto susedí so Zádielskou dolinou. Starký mi povedal: „Vieš, Robko, práve týmto horám vďačím za to, že som si obľúbil prácu s drevom.“ A naozaj, môj starký celý život pracuje s drevom a vyrába neuveriteľne krásne a užitočné veci.
„Robko, budúcu nedeľu je v mojej obci púť, keď chceš, pôjdeme sa tam pozrieť.“ Nadšene som súhlasil. Skrsla vo mne myšlienka, že starkého prehovorím aj na zaujímavú túru a uvidím tajuplnú jaskynku s kaplnkou.
Chvíle prežité so starkým sú pre mňa veľmi vzácne. Či sme uňho v dielni, alebo v jeho rodisku – Bôrke, vždy si ukladám jeho slová hlboko do pamäti. A spolu spriadame ďalšie a ďalšie dobrodružstvá.
Róbert Bernáth
{jcomments on}
utorok, 10 máj 2011 11:51
Chvíle prežité so starkým sú pre mňa vzácne Doporučený
Napísal(a) Róbert Bernáth
Žiaci ZŠsMŠ v Jelšave sa zapojili do súťaže „Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko“. Do školského kola sa zapojilo 99 žiakov, štyri najlepšie výtvory boli odoslané do súťaže. Práce postupne uverejnili aj v mesačníku Jelšavan - tentoraz už poslednú, štvrtú.
Spoločné chvíle so starkým
V jeden júlový deň som sa rozhodol, že pôjdem k starým rodičom. Ešte som len vchádzal do dvora a babka kričala, že ma už čaká s obedom. So starkým sme sa naobedovali a oddýchli si. Po obede sme sa pustili do práce v jeho stolárskej dielni. Pri práci sme sa veľa rozprávali. Viete o čom? Starký mi hovoril o svojom detstve i o tom,
Zverejnené v
Základné školy





























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a