ako sa vtedy žilo na Slovensku.  Dozvedel som sa, že to obdobie bolo ťažké, lebo sa práve končila druhá svetová vojna. Krajinu veľmi poznačila. Život bol skromný a ťažký. Zaujalo ma starkého rozprávanie o jeho rodnej obci. Bol som tam už s rodičmi. Otec mi vtedy ukázal i domček, v ktorom sa narodil a žil môj starý otec. Teraz je z neho utešená chalupa. V obci Bôrka je veľa chalupárov. Čistý vzduch a pokoj, to je to, čo ich láka. Táto malá dedinka má prekrásnu okolitú prírodu, totižto susedí so Zádielskou dolinou. Starký mi povedal: „Vieš, Robko, práve týmto horám vďačím za to, že som si obľúbil prácu s drevom.“ A naozaj, môj starký celý život pracuje s drevom a vyrába neuveriteľne krásne a užitočné veci.
„Robko, budúcu nedeľu je v mojej obci púť, keď chceš, pôjdeme sa tam pozrieť.“ Nadšene som súhlasil. Skrsla vo mne myšlienka, že starkého prehovorím aj na zaujímavú túru a uvidím tajuplnú jaskynku s kaplnkou.
Chvíle prežité so starkým sú pre mňa veľmi vzácne. Či sme uňho v dielni, alebo v jeho rodisku – Bôrke, vždy si ukladám jeho slová hlboko do pamäti. A spolu spriadame ďalšie a ďalšie dobrodružstvá.
Róbert Bernáth






















{jcomments on}