Dňa 27. 10. 2014 sa v naša škola ZŠ s MŠ Jelšava zapojila do projektu „Najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice“ k Medzinárodnému dňu školských knižníc. Zorganizovali sme podujatie pod názvom Literárne tvorivé dielne. Aktivity prebiehali počas celého dňa v jednotlivých triedach najmä na hodinách slovenského jazyka. Do súťaže sa zapojili všetky triedy každého ročníka. čítania, schopnosť aktívne počúvať, ale hlavne čítať s porozumením. Žiaci nielen čítali, ale i odpovedali na otázky súvisiace s textom a vytvorili množstvo pekných ilustrácií a záložiek do kníh.
V treťom a štvrtom ročníku sa uskutočnila aktivita „Tvorme spoločne“.
Žiaci transformovali text básne na maľované čítanie. Ich úlohou bolo vybrať si báseň a vytvoriť text doplnený kresbou. Žiaci každej triedy v týchto ročníkoch si vyberali básne s rôznou tematikou od slovenských autorov.
Piataci a šiestaci sa zúčastnili besedy s pani spisovateľkou Evou Wilson.
Pani spisovateľka je zároveň špeciálnou pedagogičkou a učiteľkou výtvarnej výchovy v našej škole a doteraz tvorila pod menom Eva Gajdošová. Beseda s ňou bola veľmi podnetná a zaujímavá a dala žiakom možnosť spoznať svoju pani učiteľku aj v takejto netradičnej pozícii spisovateľky, ilustrátorky a umelkyne.
Siedmy až deviaty ročník plnil aktivity zamerané najmä na prácu s textom,
ale aj ďalšie tvorivé činnosti. Ich úlohou bolo napríklad usporiadať porozhadzované verše z básne, opisom činností uhádnuť schované slovesá, tvoriť príbehy z nadpisov rozprávok, pantomímou vyjadriť a následne uhádnuť známe príbehy. Písali príbehy na rôzne témy napríklad Sadla som na lep..., Záhadný šuchot, Prázdninový autobus a pod. Riešili úlohy, hlavolamy a tajničky, v ktorých mali uhádnuť pojmy z rôznych oblastí, súťažili v skupinách, čím si rozvíjali aj vzájomnú kooperáciu, toleranciu, vzájomnú pomoc.
Podujatie vyvrcholilo popoludňajším Literárnym kvízom.
Zmerali si v ňom sily žiaci piateho až siedmeho ročníka. Aby boli sily vyrovnané, žiaci vytvorili zmiešané družstvá. Štyri vytvorené skupiny potom plnili jednotlivé úlohy: riešili tajničku na pracovnom liste, zostavovali rozprávku z rozstrihaných a pomiešaných častí, hľadali chyby v texte známych rozprávok, dopĺňali bájku a vymýšľali jej pointu, skladali rozstrihané príslovia a porekadlá, spoznávali slovenské ľudové rozprávky podľa obrázkov. Pri plnení úloh žiaci museli dokázať schopnosť spolupracovať, vypočuť si a tolerovať názory iných spolužiakov a použiť teoretické poznatky v praktických cvičeniach. Veríme, že si žiaci okrem pekných cien odniesli najmä množstvo nových poznatkov, zážitkov a poznanie, že vzájomná pomoc a spolupráca prináša človeku dobrý pocit a možno aj úspech.
Mgr. Marcela Berová, Ing. Martina Zemanová
[cincopa AkOA2E8XNltz]
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.