s nami rozlúčili.
Významným ocenením našej školy je Osobnosť školy. Žiaci ho môžu získať za morálne hodnoty, ktorými disponujú, vedia sa vcítiť do pocitov iných, robia dobré skutky a neočakávajú za ne žiadnu protislužbu. Ocenenie pozostáva z troch stupňov. Najvyšší stupeň, červenú stužku a medailu Osobnosť školy, získali Lenka Kožejová, Alexandra Fandáková, Viktória Sendreiová, Simona Sokolová a Simona Šranková zo IV. A triedy, Dominika Husaniková a Peter Zlatnický z IX. B triedy.
Ďalším významným ocenením je Cena školy, jej držiteľom sa stáva žiak, ktorý šíri dobré meno školy reprezentáciou vo vedomostných a športových súťažiach na všetkých úrovniach či disponuje takými morálnymi vlastnosťami, že prispieva k rozvíjaniu dobrých vzťahov medzi spolužiakmi a učiteľmi.
V školskom roku 2013/2014 získali Cenu školy: Marek Oravec, žiak I. A triedy – za 2. a 3. miesto na Majstrovstvách Slovenska v kixboxe, Gerhard Kevin Lázok, žiak IV. A triedy – za 2. miesto v medzinárodnej súťaži v hre na keyboard, tým získal aj grand stredoeurópskej nadácie Talent novej Európy na 3 roky, Lea Sviežená, žiačka V. A triedy – za 3. miesto v celoslovenskej súťaži v tancovaní štandardných a latinskoamerických tancov, Janka Guláková, žiačka VII. A triedy – za 3. miesto na Majstrovstvách Slovenska v kickboxe, Barbora Gombárová a Natália Koniarová, žiačky IX. B triedy – za úspešnú reprezentáciu školy v športových súťažiach na všetkých úrovniach, Ján Kotlarčík, žiak IX. B triedy – za 1. miesto v vo volejbalovom turnaji Mix Midi družstiev Slovenska.
Posledným významným ocenením je Rytier školy. Sošku rytiera môžu žiaci získať za hrdinský čin vyznačujúci sa mravnými vnútornými hodnotami žiaka.
Rytierom školy sa stal Ján Švonavec, žiak IV. B triedy, za vrátenie nájdených peňazí.
Všetkým našim oceneným žiakom poblahoželala naša pani riaditeľka Mgr. Adriana Kvetková a pán Ing. Igor Kvetko PhD.
Na záver stretnutia sa nám prihovorili deviataci Dominika Husaniková a Patrik Kopkáš, ktorí sa všetkým poďakovali za deväť spoločne strávených rokov, potom nám deviataci zatancovali ukážky z Venčeka a rozlúčili sa s nami aj peknou pesničkou. Bodku za slávnostným ukončením školského roka 2013/2014 dala naša pani riaditeľka slávnostným príhovorom a vyhlásením prázdnin.
Posledné pomyselné zvonenie je už teda za nami, tak si spoločne poprajme pekné leto plné nezabudnuteľných zážitkov a oddychu.
Mgr. Zuzana Kováčová
































„V našej škole všetko žije, až nám z toho srdce bije ...,“ toto sú prvé verše školskej hymny ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej, ktorou sme otvorili slávnostné ukončenie školského roka 2013/2014. Uskutočnilo sa v piatok 27. júna 2014 v MsDK v Revúcej. Všetkých privítala richtárka školy Tímea Petrovičová. Zišli sa tu všetci učitelia a žiaci, aby pred vytúženým odchodom na prázdniny na chvíľu zastali a zhodnotili výsledky svojej celoročnej práce. Na slávnostnom ukončení školského roka sme privítali aj významného hosťa Ing. Igora Kvetka, PhD., vedúceho Oddelenia školstva, kultúry a športu MÚ Revúca a rodičov našich ocenených žiakov.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-