zapojili do projektového vyučovania. Vytvorili veľmi pekné projekty o rodine. Žiaci tretieho ročníka získali veľa poznatkov o histórii nášho mesta Revúca, v ktorom žijeme. Pekným spestrením projektového vyučovania bola návšteva tretiakov v 1. slovenskom gymnáziu v Revúcej. Štvrtáci si rozšírili obzor vedomostí o Banskobystrickom kraji. Žiaci pracovali v počítačovej učebni, s tabletmi a na interaktívnych tabuliach.
Piataci po stopách Krištofa Kolumba ...
„ Vyštveral sa po rebríku a objavil Ameriku,“ takto znejú slová piesne o známom moreplavcovi Krištofovi Kolumbovi, ktorý do konca života vlastne ani nevedel, že objavil Ameriku. Keďže sa naši piataci na hodinách geografie učia o zámorských objavoch, pripadla im v rámci projektového týždňa úloha zmapovať objavné plavby Krištofa Kolumba. A tejto úlohy sa zhostili veru s plným nasadením. V pondelok pracovali na mape objavných plavieb Krištofa Kolumba, všetky štyri jeho výpravy vyznačili rôznofarebnými bavlnkami. Ďalej pracovali na prezentácii o živote a objavoch tohto významného objaviteľa. V stredu si z dovezenej plodiny, ktorou cesnak bezpochyby je, pripravili hrianky s cesnakovou nátierkou, ktorá im veľmi chutila. Neskôr pracovali na básničkách a dramatizácii o objavení Ameriky. V piatok ich totiž čakala prezentácia toho, čo sa spolu naučili a vytvorili pred staršími spolužiakmi – šiestakmi.
Naše decká prežili pekný týždeň. Každého zaujalo niečo iné, čo svedčí o tom, že sa dobre cítili a niečo nové sa inou, hravou formou o objavení sveta naučili.
Šiestaci objavovali dovezené plodiny a živočíchy
|
Vo svojom projekte nadviazali na ten, ktorý realizovali pred rokom. Tentoraz sa zamerali na plodiny a živočíchy, ktoré síce berieme ako samozrejmosť, ale do Európy sa dostali len vďaka zámorským objaviteľom. V pondelok sa zamerali na získavanie informácií a svoje objavy prevtelili do série plagátov. Druhý projektový deň im patrila kuchynka, z ktorej sa už od druhej hodine šírila lákavá vôňa. Zemiaky a cesnak – ako predstavitelia dovezených plodín – sa stali základom pripravovaných zemiakových placiek. No a k nim sa podával |
samozrejme čaj. Kým sa všetko varilo a pieklo, žiaci vytvorili množstvo básničiek, v ktorých veselo i vážne predstavili niektoré plodiny. V stredu sa šiestaci vrhli na dramatizáciu rozprávky „O Žrútikovi – prútikovi. Téma bola – ako ináč – čo priniesli objavitelia do Európy. A tak sa chystali texty, kostýmy, kulisy.... no a samozrejme aj sa nacvičovalo. Štvrtý projektový deň sa niesol pod heslom „koktejl“. Podľa receptúr vyhľadaných v predošlý deň si 2 -3 –členné skupiny pripravovali miešané nápoje. Podmienkou bolo, aby aspoň jedna zložka bola z |
dovezeného ovocia alebo zeleniny. Ku každému nápoju vyrobili aj informačnú kartičku a potom už ich diela putovali na výstavku spojenú s degustáciou a predajom nápojov spolužiakom. O tom, že sa vydarili, svedčí rýchlosť, akou sa míňali. Zvyšok dňa sa šiestaci venovali nácviku dramatizácie. Piatok – záverečný deň projektu sme prezentovali svoje zistenia pred ostatnými spolužiakmi a vyhodnotili sme celý týždeň. Konštatovali sme, že bol síce náročný, ale priniesol nám veľa informácií a hlavne veľa zábavy. |
Siedmaci sa ponorili do sveta fyziky
V rámci projektového týždňa sa siedmaci zoznamovali s rôznymi vynálezmi z oblasti fyziky. Na úvod sa stretli s menami Archimedes, James Watt a Thomas Alva Edison. Na internete preskúmali ich životopis a ich prínos pre ľudstvo. Potom sa zoznámili s ďalšími svetovými vynálezcami ako Diesel, Nobel, Einstain... A že ani Slováci nezaostávali za svetovými vynálezcami potvrdili siedmaci keď objavili také mená ako Ján Andrej Senger, Štefan Banič, Ján Bahýľ, Jozef Karol Hell, Jozef Murgaš Jozef Petzval. Bolo zaujímavé sa dozvedieť, aký veľký prínos pre ľudstvo mali naši krajania v minulom storočí.
Siedmaci si v praxi vyskúšali ako dokázali vedci robiť pokusy s obyčajnými vecami, ktoré mali k dispozícii. Odhaľovali záhady fyziky na jednoduchých pokusoch. Na záver týždňa si v rámci dramatizácie prežili posledné dni Archimeda v meste Syrakúzy.
Ôsmaci sa venovali životodarnej vode
Žiaci sa počas projektového týždňa sústredili v úvode týždňa na vyhľadávanie informácií na počítačoch. Zamerali sa na: charakteristiku vody, jej štruktúru, druhy vôd, výskyt vody v prírode, vlastnosti vody, kolobeh vody v prírode, minerálne vody na Slovensku a využitie dažďovej vody. V ďalších dňoch vytvorili tri prezentácie: „Voda“, „Kolobeh vody“ a „Kúpeľné mestá na Slovensku“. Ďalej sa zahrali na literátov a zložili báseň s priliehavým názvom „Kvapka“, pieseň s inovatívnym názvom „Prší, prší“ a tiež krátku scénku, ako ináč, o vode. Z dielne ôsmakov boli aj tajničky a osemsmerovky s vodou v hlavnej úlohe, ktoré pripravili pre mladších spolužiakov.
Týždeň plný vody zavŕšili naši ôsmaci prezentovaním svojich výtvorov pred ostatnými.
Deviataci a štyri krajiny
26. januára sa aj pre deviatakov začal projektový týždeň. Rozdelili sa na štyri skupiny. Každej skupine bol pridelený jeden štát – Slovensko, Nemecko, Anglicko a Rusko – teda krajiny, ktorých jazyky sa v našej škole vyučujú. Úlohou skupín bolo pripraviť prezentáciu tej svojej krajiny jednak formou nástenky a hlavne prostredníctvom typických národných jedál. Žiaci vyhľadávali receptúry a potom podľa nich pripravovali chutné jedlá. Výsledky svojej práce pod hlavičkou svojej cestovnej kancelárie predviedli všetkým spolužiakom už vo štvrtok, keď im ponúkli netradičnú desiatu. Mohli si kúpiť mafiny, hranolky s kečupom, pirohy, bliny, štrúdľu alebo praclíky a všetko zapiť čajom zo samovaru.
Deviataci sa zabavili, zlepšili si svoje kuchárske zručnosti a niečo nové sa dozvedeli o kultúre spomínaných krajín.
V piatok 30. januára 2015 projektový týždeň na našej škole teda vyvrcholil


prezentáciami, ktoré si jednotlivé ročníky pripravili. Všetci sa zabavili na prevažne veselo poňatých dramatizáciách zistení jednotlivých skupín a so záujmom sme si prezreli nové prezentácie. Bohatší o nové zážitky, vedomosti a skúsenosti sme teda ukončili prvý polrok tohto školského roku. No a potom nás čakalo už len úplné zavŕšenie polroka v podobe výpisov polročnej klasifikácie a hurá na prázdniny (aj keď len jednodňové).
Za realizáciu projektového týždňa treba poďakovať všetkým žiakom a ich učiteľom. Opäť sa ukázalo, že keď spojíme sily a pridáme trochu vôle niečo sa naučiť, vznikajú úžasné veci. Ako povedal J. A. Komenský: „Hra je radosť. Učenie sa pri hre je radostné učenie.“
Pripravila Mgr. Andrea Tokárová
































Každoročne sa posledný týždeň v prvom polroku školského roku nesie v Základnej škole I. B. Zocha v Revúcej v znamení projektov. Každý ročník dostal inú tému a žiaci sa pod vedením svojich triednych učiteľov do nej zahryzli.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-