Žiacku porotu tvorili žiaci IX. A triedy: Janka Gordianová, Žofia Kostičová, Tomáš Kvetko a Tomáš Krjak.
Ako prví sa nám predstavili žiaci I. B triedy. Hovoria si Včielky a nacvičili si v réžii pani učiteľky Ľubice Garlathyovej divadielko O šašovi Jašovi, ktorý je veľmi zábudlivý a raz stratil aj svoj nos.
Že slová, ktoré hovoríme, treba starostlivo zvážiť, o tom nám porozprávali príbeh žiaci V. A triedy. Šibalkovia, tak sa volajú, sa predstavili v divadelnej hre Únos, ktorú režírovala p. uč. Zuzana Kováčová.
Žiaci VII. A triedy pracujú v divadelnom súbore Štoplík pod vedením p. uč. Jaroslavy Koňuchovej. Predstavili sa s divadelnou hrou Bum bác Sergej. Dej sa odohrával v rodine podnikateľa s nedostatkom lásky. Bolo to až také hrozné, že ani vesmír sa na to už nemohol dívať.
Na motívy ľudovej rozprávky vznikla divadelná hra Obyčajná priadka, ktorú si naštudovali žiaci VIII. A triedy pod vedením p. uč. Martiny Pirochovej a hovoria si Partička. Na kráľovskom dvore došla vlna. Hľadali preto dievčinu, ktorá vie spriadať nite, aby sa mohla stať budúcou kráľovnou.
Čučoriedky je názov súboru, ktorý pracuje pod vedením p. uč. Ivety Špaldovej. Tvoria ho žiaci VI. A triedy. Tí nás naladili na ľudovú nôtu. Za srdce nás chytili piesne z muzikálu Na skle maľované a očarili nás hôrni chlapci na čele s Jánošíkom a ich šantenie vo víre tanca a hudby s rúčimi slovenskými devami.
Naši siedmaci zo VII. B triedy, to sú veru riadni Nezbedníci. No v poslednom čase im učaroval hip-hop. Ukázali nám, ako ich triedu scelil práve tento tanec. Hip-hopový príbeh režírovala p. uč. Ľubica Senková.
Prváčence. To je divadelný súbor, ktorý tvoria žiaci I. A triedy pod vedením triednej p. uč. Heleny Peniakovej. Zahrali nám rozprávku O kozliatkach.
Prehliadku divadielok uzavreli žiaci II. oddelenia Školského klubu detí, ktorí pracujú v divadelnom súbore Dráčik pod vedením pani vychovávateľky Ľubice Hanuštiakovej. Rozlúčili sa s nami divadielkom Macko Puf o nenásytnom mackovi, ktorý veľmi rád maškrtí, no nerád sa s inými o dobrôtky delí.
Poroty mali veru ťažkú úlohu. Veď vybrať z takého množstva malých či väčších hercov nebolo vôbec jednoduché. Každý herec sa svojej úlohy zhostil veľmi zodpovedne a s plným nasadením predviedol, ako sa na javisku cíti dobre. No získať sošku Oskara ZŠ Ivana Branislava Zocha mohli len tí najlepší. Poroty udelili ocenenia jednotlivcom i celým súborom.
Sošku Oskara ZŠ Ivana Branislava Zocha za herecký výkon získali nasledovní žiaci:
- Lukáš Bobka, žiak I. B triedy, za postavu šaša Jaša z divadelnej hry O šašovi Jašovi,
- Simonka Sokolová, žiačka V. A triedy, za postavu Aničky z divadelnej hry Únos,
- Matin Grendel, žiak VI. A triedy, za postavu čerta z divadelnej hry Jánošík,
- Timea Petrovičová, žiačka VII. A triedy, za postavu Pipiny z divadelnej hry Bum bác Sergej,
- Miroslav Dendis, žiak VII. B triedy, za stvárnenie postavy učiteľa v divadelnej hre Hip-hopový príbeh.
Ocenené divadelné súbory sú až štyri. Sošku Oskara ZŠ Ivana Branislava Zocha za herecký výkon udelila porota:
- súboru Prváčence, ktorý tvoria žiaci I. A triedy,
- súboru Dráčik, ktorý tvoria žiaci navštevujúci II. oddelenie Školského klubu detí,
- súboru Čučoriedky, teda žiakom VI. A triedy,
- súboru Štoplík, ktorý tvoria žiaci VII. A triedy.
Ocenenia hercom odovzdali predsedníčka poroty pani Tatiana Kršková a riaditeľka ZŠ I. B. Zocha Mgr. Adriana Kvetková.
Predsedníčka odbornej poroty pani Kršková sa v závere prihovorila našim malým hercom a skonštatovala, že tento ročník Detskej divadelnej hry bol veľmi úspešný, ba možno aj najlepší za posledné roky, čo nás veľmi potešilo. Ostáva nám už len poblahoželať všetkým oceneným žiakom aj súborom a spoločne si popriať, aby sme sa o rok pri takejto skvelej a zmysluplnej udalosti stretli opäť.
Mgr. Zuzana Kováčová
ZŠ I. B. Zocha Revúca
































Že sa v našej škole vždy niečo zaujímavé deje, o tom vás o malú chvíľu presvedčím. V stredu 1. apríla 2015 sme sa stretli v Mestskom dome kultúry v Revúcej kvôli tomu, čo nás v našej škole nesmierne baví a čím sa líšime od iných škôl v Revúcej a okolí. Tento deň bol totiž venovaný slávnostnej prehliadke divadielok, ktoré si nacvičili žiaci našej školy pod vedením svojich učiteľov. Konal sa 12. ročník školského kola našej Detskej divadelnej hry. Publiku, ktoré tvorili žiaci a učitelia našej školy, detičky z materských škôl, rodičia a hostia, sa predstavilo spolu 8 divadelných súborov.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-