Žiacku porotu tvorili žiaci IX. A triedy: Janka Gordianová, Žofia Kostičová, Tomáš Kvetko a Tomáš Krjak.
Ako prví sa nám predstavili žiaci I. B triedy. Hovoria si Včielky a nacvičili si v réžii pani učiteľky Ľubice Garlathyovej divadielko O šašovi Jašovi, ktorý je veľmi zábudlivý a raz stratil aj svoj nos.
Že slová, ktoré hovoríme, treba starostlivo zvážiť, o tom nám porozprávali príbeh žiaci V. A triedy. Šibalkovia, tak sa volajú, sa predstavili v divadelnej hre Únos, ktorú režírovala p. uč. Zuzana Kováčová.
Žiaci VII. A triedy pracujú v divadelnom súbore Štoplík pod vedením p. uč. Jaroslavy Koňuchovej. Predstavili sa s divadelnou hrou Bum bác Sergej. Dej sa odohrával v rodine podnikateľa s nedostatkom lásky. Bolo to až také hrozné, že ani vesmír sa na to už nemohol dívať.
Na motívy ľudovej rozprávky vznikla divadelná hra Obyčajná priadka, ktorú si naštudovali žiaci VIII. A triedy pod vedením p. uč. Martiny Pirochovej a hovoria si Partička. Na kráľovskom dvore došla vlna. Hľadali preto dievčinu, ktorá vie spriadať nite, aby sa mohla stať budúcou kráľovnou.
Čučoriedky je názov súboru, ktorý pracuje pod vedením p. uč. Ivety Špaldovej. Tvoria ho žiaci VI. A triedy. Tí nás naladili na ľudovú nôtu. Za srdce nás chytili piesne z muzikálu Na skle maľované a očarili nás hôrni chlapci na čele s Jánošíkom a ich šantenie vo víre tanca a hudby s rúčimi slovenskými devami.
Naši siedmaci zo VII. B triedy, to sú veru riadni Nezbedníci. No v poslednom čase im učaroval hip-hop. Ukázali nám, ako ich triedu scelil práve tento tanec. Hip-hopový príbeh režírovala p. uč. Ľubica Senková.
Prváčence. To je divadelný súbor, ktorý tvoria žiaci I. A triedy pod vedením triednej p. uč. Heleny Peniakovej. Zahrali nám rozprávku O kozliatkach.
Prehliadku divadielok uzavreli žiaci II. oddelenia Školského klubu detí, ktorí pracujú v divadelnom súbore Dráčik pod vedením pani vychovávateľky Ľubice Hanuštiakovej. Rozlúčili sa s nami divadielkom Macko Puf o nenásytnom mackovi, ktorý veľmi rád maškrtí, no nerád sa s inými o dobrôtky delí.
Poroty mali veru ťažkú úlohu. Veď vybrať z takého množstva malých či väčších hercov nebolo vôbec jednoduché. Každý herec sa svojej úlohy zhostil veľmi zodpovedne a s plným nasadením predviedol, ako sa na javisku cíti dobre. No získať sošku Oskara ZŠ Ivana Branislava Zocha mohli len tí najlepší. Poroty udelili ocenenia jednotlivcom i celým súborom.
Sošku Oskara ZŠ Ivana Branislava Zocha za herecký výkon získali nasledovní žiaci:
- Lukáš Bobka, žiak I. B triedy, za postavu šaša Jaša z divadelnej hry O šašovi Jašovi,
- Simonka Sokolová, žiačka V. A triedy, za postavu Aničky z divadelnej hry Únos,
- Matin Grendel, žiak VI. A triedy, za postavu čerta z divadelnej hry Jánošík,
- Timea Petrovičová, žiačka VII. A triedy, za postavu Pipiny z divadelnej hry Bum bác Sergej,
- Miroslav Dendis, žiak VII. B triedy, za stvárnenie postavy učiteľa v divadelnej hre Hip-hopový príbeh.
Ocenené divadelné súbory sú až štyri. Sošku Oskara ZŠ Ivana Branislava Zocha za herecký výkon udelila porota:
- súboru Prváčence, ktorý tvoria žiaci I. A triedy,
- súboru Dráčik, ktorý tvoria žiaci navštevujúci II. oddelenie Školského klubu detí,
- súboru Čučoriedky, teda žiakom VI. A triedy,
- súboru Štoplík, ktorý tvoria žiaci VII. A triedy.
Ocenenia hercom odovzdali predsedníčka poroty pani Tatiana Kršková a riaditeľka ZŠ I. B. Zocha Mgr. Adriana Kvetková.
Predsedníčka odbornej poroty pani Kršková sa v závere prihovorila našim malým hercom a skonštatovala, že tento ročník Detskej divadelnej hry bol veľmi úspešný, ba možno aj najlepší za posledné roky, čo nás veľmi potešilo. Ostáva nám už len poblahoželať všetkým oceneným žiakom aj súborom a spoločne si popriať, aby sme sa o rok pri takejto skvelej a zmysluplnej udalosti stretli opäť.
Mgr. Zuzana Kováčová
ZŠ I. B. Zocha Revúca
































Že sa v našej škole vždy niečo zaujímavé deje, o tom vás o malú chvíľu presvedčím. V stredu 1. apríla 2015 sme sa stretli v Mestskom dome kultúry v Revúcej kvôli tomu, čo nás v našej škole nesmierne baví a čím sa líšime od iných škôl v Revúcej a okolí. Tento deň bol totiž venovaný slávnostnej prehliadke divadielok, ktoré si nacvičili žiaci našej školy pod vedením svojich učiteľov. Konal sa 12. ročník školského kola našej Detskej divadelnej hry. Publiku, ktoré tvorili žiaci a učitelia našej školy, detičky z materských škôl, rodičia a hostia, sa predstavilo spolu 8 divadelných súborov.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).