- Mal som šťastie na dobrých učiteľov. V rokoch 1959-65 som chodil do 1. - 6. triedy ZŠ v Jelšave, kde ma matematiku učil pán učiteľ Tomi, prísny, ale spravodlivý vysokoškolsky vzdelaný Cigán. Zo 7. - 9. ročníka v Slovenskej Ľupči mi utkvela v pamäti triedna učiteľka, výborná slovenčinárka pani Dekkerová.
- Koľko rokov už pôsobíte ako učiteľ v ZŠ v Muráni a z toho vo funkcii riaditeľa?
- V Muráni som učiteľom od septembra 1981, od 1989 zástupcom riaditeľa a po konkurze od 1991 riaditeľom (s 2,5 – ročnou nútenou prestávkou) až doteraz.
- Predtým však ste údajne pôsobili aj s pani manželkou na strednej škole. Kde ste teda pracovali skôr ako ste zakotvili v našej obci?
- Po návrate zo ZVS (základnej vojenskej služby) v apríli 1974 až do augusta 1981 som bol vychovávateľom v SOU – strojárskom na Piesku, tam som sa zoznámil s mojou manželkou a 21. júna ubehlo 37 rokov, ako sme svoji.
- Zdá sa, že Muráň vám už prirástol k srdcu, no jednako Muránčania sú zvedaví, kam siahajú vaše korene?
- Pochádzam zo široko rozvetvenej rodiny zo stredného Slovenska z okolia Banskej Bystrice. Moja mamka (85-ročná) sa narodila v dedinke Kordíky, ležiacej na úpätí Kremnických a Starohorských vrchov v rodine, kde všetci mužskí predkovia od nepamäti boli kráľovskí lesní robotníci (terajší pilčíci). Oteckove korene siahajú do Hornej Mičinej, kde sa pred 200 rokmi v r. 1812 usadil môj pradedo, bývalý vojak francúzskej armády cisára Napoleona Bonaparte po prehratej bitke pri Borodine. Meno Kontúr je v slovenčine obrys. Mamka je z 12 detí, 10 z nich sa dožilo dospelosti a tak niet divu, že mám po mamke 27 bratrancov a sesterníc a po oteckovi, ktorý bol zo 4 detí, 9 bratrancov a sesterníc. Z nich je 7 učiteľov. Ja mám 2 mladších súrodencov, brat je ekonóm v CO Slovenská Ľupča, sestra je riaditeľkou málotriedky v Strelníkoch.
- Do našej obce ste sa prisťahovali už ako rodina s dvomi synmi- škôlkarmi, z ktorých sú už dnes hrdí oteckovia. Koľkými vnúčatami vás už obdarovali?
- Synovia Peter a Karol sú živnostníci, možno práve oni zdedili gény po ich prastarom a starom otcovi, ktorí boli pekári v Jelšave (žiaľbohu len do „Víťazstva pracujúceho ľudu nad sebou samým“ vo februári 1948, keď im pekáreň štát o pár rokov znárodnil, napriek prázdnym slovám a sľubom, že súkromné podniky do 50 zamestnancov nebudú znárodnené), alebo sú to gény otcovej sestry, mojej krstnej, ktorá bola, asi jediná Slovenka, v tých časoch veľa rokov (až do 1992), riaditeľkou obchodného domu Bílá labuť v Prahe. V našej rodine je zvyk, že rodia nevesty, tie nás potešili vnúčatkami zatiaľ len 3-krát, ale všetci starí rodičia sme pri vnúčatách pochopili, že láska k nim sa nedelí, ale znásobuje.
Vráťme sa však opäť do prostredia školy, ktorá sa mimochodom v období vášho pôsobenia rozrástla, zmodernizovala, skrásnel jej interiér i exteriér. Okrem toho, že v nej vykonávate funkciu riaditeľa, vyučovali ste od začiatku aj matematiku. Vaši žiaci na súťažiach sú úspešní, no sú aj takí, ktorí tvrdia, že matematika je veda, ktorá sa naučiť nedá. Alebo ju môžu podľa vás zvládnuť aj matematické antitalenty?
- Pokiaľ rodičia pravidelne kontrolujú domácu prípravu svojich detí na vyučovanie, tak by žiaci mali matematiku zvládnuť aspoň na dvojku. Výnimočne sa vyskytne aj tzv. „teflónový“ žiak. Raz dávno, možno pred 25 – 30 rokmi, som rozdal deťom zadania úloh so zlomkami a o chvíľu prišiel ku mne žiak a vážne mi vraví: „Totok ja pošítať neviem a nebudem, dajte mi edon a edon, alebo edon a dva, to viem“ a zadanie so zlomkami som mal na katedre.
- A ešte záverom, pán riaditeľ, množina otázok z okruhu PEDAGÓG. Existuje vlastnosť, ktorá je u človeka v učiteľskej profesii prvoradá? Čo naopak považujete za nežiaduce v práci učiteľa? V centre pozornosti učiteľa je dieťa – žiak. Čo želá svojim zverencom taký skúsený pedagóg a riaditeľ v jednej osobe, akým ste vy – čerstvo ocenený v rezorte školstva za kvalitné výsledky vo výchove a vzdelávaní detí?
- S pribúdajúcimi rokmi som sa utvrdil v presvedčení, že sú len dva dôvody, prečo sa chlap stane učiteľom. Prvý dôvod je júl a druhý august. Ale vážne, učiteľ musí byť trpezlivý, musí klásť rozumné požiadavky na žiakov, úmerné ich schopnostiam, pretože chceme, aby v muránskej škole vyrastali deti nielen múdre, ale aj dobré.
-RS-
{jcomments on}
































Nový školský rok 2012/2013 onedlho znovu otvorí aj brány muránskej základnej školy. Jej riaditeľ Mgr. KAROL KONTÚR si v marci 2012 prevzal VEĽKÚ MEDAILU SVÄTÉHO GORAZDA za celoživotnú prácu v školstve i za riadiacu činnosť v škole. K tomuto významnému – najvyššiemu oceneniu v rezorte školstva mu srdečne blahoželáme a zároveň pripájame jeho pohotové reakcie na naše zvedavé sondy do oblasti jeho pracovného i súkromného života.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).