- Mal som šťastie na dobrých učiteľov. V rokoch 1959-65 som chodil do 1. - 6. triedy ZŠ v Jelšave, kde ma matematiku učil pán učiteľ Tomi, prísny, ale spravodlivý vysokoškolsky vzdelaný Cigán. Zo 7. - 9. ročníka v Slovenskej Ľupči mi utkvela v pamäti triedna učiteľka, výborná slovenčinárka pani Dekkerová.
- Koľko rokov už pôsobíte ako učiteľ v ZŠ v Muráni a z toho vo funkcii riaditeľa?
- V Muráni som učiteľom od septembra 1981, od 1989 zástupcom riaditeľa a po konkurze od 1991 riaditeľom (s 2,5 – ročnou nútenou prestávkou) až doteraz.
- Predtým však ste údajne pôsobili aj s pani manželkou na strednej škole. Kde ste teda pracovali skôr ako ste zakotvili v našej obci?
- Po návrate zo ZVS (základnej vojenskej služby) v apríli 1974 až do augusta 1981 som bol vychovávateľom v SOU – strojárskom na Piesku, tam som sa zoznámil s mojou manželkou a 21. júna ubehlo 37 rokov, ako sme svoji.
- Zdá sa, že Muráň vám už prirástol k srdcu, no jednako Muránčania sú zvedaví, kam siahajú vaše korene?
- Pochádzam zo široko rozvetvenej rodiny zo stredného Slovenska z okolia Banskej Bystrice. Moja mamka (85-ročná) sa narodila v dedinke Kordíky, ležiacej na úpätí Kremnických a Starohorských vrchov v rodine, kde všetci mužskí predkovia od nepamäti boli kráľovskí lesní robotníci (terajší pilčíci). Oteckove korene siahajú do Hornej Mičinej, kde sa pred 200 rokmi v r. 1812 usadil môj pradedo, bývalý vojak francúzskej armády cisára Napoleona Bonaparte po prehratej bitke pri Borodine. Meno Kontúr je v slovenčine obrys. Mamka je z 12 detí, 10 z nich sa dožilo dospelosti a tak niet divu, že mám po mamke 27 bratrancov a sesterníc a po oteckovi, ktorý bol zo 4 detí, 9 bratrancov a sesterníc. Z nich je 7 učiteľov. Ja mám 2 mladších súrodencov, brat je ekonóm v CO Slovenská Ľupča, sestra je riaditeľkou málotriedky v Strelníkoch.
- Do našej obce ste sa prisťahovali už ako rodina s dvomi synmi- škôlkarmi, z ktorých sú už dnes hrdí oteckovia. Koľkými vnúčatami vás už obdarovali?
- Synovia Peter a Karol sú živnostníci, možno práve oni zdedili gény po ich prastarom a starom otcovi, ktorí boli pekári v Jelšave (žiaľbohu len do „Víťazstva pracujúceho ľudu nad sebou samým“ vo februári 1948, keď im pekáreň štát o pár rokov znárodnil, napriek prázdnym slovám a sľubom, že súkromné podniky do 50 zamestnancov nebudú znárodnené), alebo sú to gény otcovej sestry, mojej krstnej, ktorá bola, asi jediná Slovenka, v tých časoch veľa rokov (až do 1992), riaditeľkou obchodného domu Bílá labuť v Prahe. V našej rodine je zvyk, že rodia nevesty, tie nás potešili vnúčatkami zatiaľ len 3-krát, ale všetci starí rodičia sme pri vnúčatách pochopili, že láska k nim sa nedelí, ale znásobuje.
Vráťme sa však opäť do prostredia školy, ktorá sa mimochodom v období vášho pôsobenia rozrástla, zmodernizovala, skrásnel jej interiér i exteriér. Okrem toho, že v nej vykonávate funkciu riaditeľa, vyučovali ste od začiatku aj matematiku. Vaši žiaci na súťažiach sú úspešní, no sú aj takí, ktorí tvrdia, že matematika je veda, ktorá sa naučiť nedá. Alebo ju môžu podľa vás zvládnuť aj matematické antitalenty?
- Pokiaľ rodičia pravidelne kontrolujú domácu prípravu svojich detí na vyučovanie, tak by žiaci mali matematiku zvládnuť aspoň na dvojku. Výnimočne sa vyskytne aj tzv. „teflónový“ žiak. Raz dávno, možno pred 25 – 30 rokmi, som rozdal deťom zadania úloh so zlomkami a o chvíľu prišiel ku mne žiak a vážne mi vraví: „Totok ja pošítať neviem a nebudem, dajte mi edon a edon, alebo edon a dva, to viem“ a zadanie so zlomkami som mal na katedre.
- A ešte záverom, pán riaditeľ, množina otázok z okruhu PEDAGÓG. Existuje vlastnosť, ktorá je u človeka v učiteľskej profesii prvoradá? Čo naopak považujete za nežiaduce v práci učiteľa? V centre pozornosti učiteľa je dieťa – žiak. Čo želá svojim zverencom taký skúsený pedagóg a riaditeľ v jednej osobe, akým ste vy – čerstvo ocenený v rezorte školstva za kvalitné výsledky vo výchove a vzdelávaní detí?
- S pribúdajúcimi rokmi som sa utvrdil v presvedčení, že sú len dva dôvody, prečo sa chlap stane učiteľom. Prvý dôvod je júl a druhý august. Ale vážne, učiteľ musí byť trpezlivý, musí klásť rozumné požiadavky na žiakov, úmerné ich schopnostiam, pretože chceme, aby v muránskej škole vyrastali deti nielen múdre, ale aj dobré.
-RS-
{jcomments on}
































Nový školský rok 2012/2013 onedlho znovu otvorí aj brány muránskej základnej školy. Jej riaditeľ Mgr. KAROL KONTÚR si v marci 2012 prevzal VEĽKÚ MEDAILU SVÄTÉHO GORAZDA za celoživotnú prácu v školstve i za riadiacu činnosť v škole. K tomuto významnému – najvyššiemu oceneniu v rezorte školstva mu srdečne blahoželáme a zároveň pripájame jeho pohotové reakcie na naše zvedavé sondy do oblasti jeho pracovného i súkromného života.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.