siedmich škôl. (ZŠ akad. J. Hronca, Gymnázium P. J. Šafárika, ZŠ Gemerská Poloma, ZŠ Sama Tomášika, ZŠ Slavošovce, ZŠ Štítnik a ZŠ ul. Pionierov.) V prvom kole bolo 25 otázok zameraných na baníctvo, cechy, manufaktúry, šľachtické rody a žiaci ich riešili individuálne. Do druhého kola postúpilo 24 žiakov, ktorých bodové hodnotenie presiahlo stanovenú hranicu. Konalo sa v priestoroch gemerskej knižnice, kde riešili 17 otázok . Tie už boli náročnejšie ako v prvom kole a boli zamerané hlavne na konkrétne technické pamiatky, letopočty, osobnosti a pod. Správne odpovede mali žiaci možnosť hľadať na internete a v tlačených materiáloch knižnice. Odborná komisia po posúdení správnych odpovedí vyhodnotila tých najlepších, ktorí boli odmenení hodnotnými knihami. Zakúpil ich MO MS v Rožňave z finančných prostriedkov získaných z Matice slovenskej formou projektu. Prví piati súťažiaci a šesť základných škôl dostali i diplomy.
Poradie najlepších súťažiacich: 1. Branislav Očkaik, ZŠ Gemerská Poloma, 2. Tomáš Kuchta, ZŠ Gemerská Poloma, 3. Róbert Slíž, ZŠ akademika Jura Hronca, 4. Michal Vester, ZŠ, akademika Jura Hronca, 5. Patrik Oravec, ZŠ Sama Tomášika.
Súťaž i v tomto roku splnila svoje poslanie a preverila znalosti žiakov i z takej zaujímavej oblasti akou sú technické pamiatky i história Gemera. Bola to tiež previerka šikovnosti vo vyhľadávaní informácií nielen z kníh, ale i z internetu, bez čoho sa v dnešnej dobe a ani v budúcnosti nezaobídu.
Oľga Benediktyová,
Predsedníčka MO MS Rožňava
Foto: Gejza Benedikty
{gallery}kultura/matica/rv/vedomostna{/gallery}
{jcomments on}
pondelok, 12 december 2011 10:02
Víťazstvo siedmeho ročníka vedomostnej súťaže žiakov Slovensko v histórii putuje do Gemerskej Polomy Doporučený
Napísal(a) Oľga Benediktyová
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave a Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave usporiadali dňa 8. decembra 2011 už 7. ročník vedomostnej súťaže žiakov základných škôl. Tohtoročná súťaž s názvom „Slovensko v histórii“ bola zameraná na technické pamiatky a rody na Gemeri. Medzi otázkami však nechýbali ani otázky z histórie Matice slovenskej a jej osobností. Od roku 2005 sa v súťaži každoročne menili tematické okruhy a tá sa postupne zmenila z miestnej na regionálnu. Svedčí o tom stále vyšší záujem žiakov z obcí rožňavského okresu.
Súťaž prebiehala v dvoch kolách, ktorej sa zúčastnilo 29 žiakov zo
Zverejnené v
Základné školy
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.