V časopise UČITEĽSKÉ NOVINY 7/2012, ktoré vyšli 6.12.2012, v článku Príklady najlepšej praxe škôl z pohľadu Štátnej školskej inšpekcie je uvedený príklad deviatich slovenských základných škôl, ktoré sú z pohľadu Štátnej školskej inšpekcie najviac prínosné pre ďalší praktický vývoj žiaka. Napísala nám pani učiteľka zo Základnej školy I. B. Zocha v Revúcej Mgr. Andrea Tokárová. A hneď dodáva: „Sme hrdí na to, že medzi tieto školy patrí aj revúcka základná škola - Základná ZŠ Ivana Branislava Zocha Revúca
Žiaci boli výrazne a iniciatívne zapájaní do školských a mimoškolských aktivít významne ovplyvňujúcich jej výchovno-vzdelávaciu činnosť:
Medzinárodný projekt Comenius
- škola je koordinátorom projektu, ktorý je zameraný na prírodné vedy, a v ktorom je ďalších 6 škôl z EÚ. Cieľom je zviditeľniť prírodné vedy, ich vzdelávanie a výučbu vo vlastných školských komunitách (pre žiakov, učiteľov a rodičov) tým, že sa žiakom robia prístupnejšími a zábavnejšími. Projekt sa snaží zdôrazniť význam prírodných vied v každodennom živote a poskytovať deťom zručnosti, vedomosti a nadšenie pozerať sa na prírodné vedy ako budúcu cestu do sveta práce.
Medzinárodný projekt Zelená škola
- usiluje o zmeny vedúce k zdravšej, "zelenšej" a aktívnejšej škole
Zdravá škola - vytváranie zdravého školského prostredia a výchova detí k zdravým životným návykom a zdravie podporujúcemu správaniu.
Vlastné projekty školy:
- Projekt emociálnej a prosociálnej výchovy žiaka (od školského roka 2001/2002), ktorého súčasťou je ocenenie Osobnosť školy. Projekt je zameraný na hľadanie správnej hodnotovej orientácie, vzťahu k sebe, k ľuďom, k prírode, na zručnosť efektívne komunikovať, žiť s inými ľuďmi, spolupracovať a pomáhať im, spolucítiť.
Dosiahnuté výsledky:
- znižuje sa počet žiakov s negatívnymi výchovnými opatreniami, ktoré navrhuje pedagogická rada,
- zvyšuje sa počet žiakov s kladnými výchovnými opatreniami, ktoré navrhuje pedagogická rada,
- posilňuje sa výchova s cieľom rozvíjania osobnosti schopnej produkovať dobro, krásu a múdrosť
Projekt dramatickej výchovy, ktorého cieľom je:
- prepojiť dramatické aktivity s učebným obsahom jednotlivých vyučovacích predmetov,
- dramatickú hru - ako hlavný prostriedok dramatickej výchovy - využiť ako nástroj vnútornej transformácie školy a jej prezentácie v meste.
Dosiahnuté výsledky:
- učitelia urobili výber učiva, v ktorom používajú prostriedky dramatickej výchovy,
- zriadila sa knižnica dramatickej výchovy,
- uskutočnilo sa vzdelávanie učiteľov s cieľom využívania dramatických prvkov vo vyučovacom procese,
- každoročne sa uskutočňuje prehliadka detských školských divavelných súborov Detská divadelná hra,
- vyhlasuje sa Cena Ivana Branislava Zocha za najlepší herecký výkon.
Žiacka rada v školskom roku 2007/2008 schválila projekt a štatút na udeľovanie ocenenia Rytier školy so zámerom pozitívne ovplyvňovať hodnotovú orientáciu, postoje a správanie žiakov. Na konci školského roka žiacka rada udeľuje žiakom ocenenie za riešenie situácie, na ktorú bola potrebná odvaha.
Škola dlhodobo organizuje Atletickú Olympiádu žiakov revúckych základných škôl o putovný pohár primátorky mesta.
Iné projekty:
Zimné večery s knihou (hlasné čitanie rodičov a detí), Rýchle šípy internetu (súťaž v zručnosti internetového vyhľadávania),
Knižní detektívi (podpora čitateľskej gramotnosti medzi obyvateľmi mesta).
Zdroj: Učiteľské noviny, ročník LIX, 7/2012
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.