ZŠ Ivana Branislava Zocha Revúca
Žiaci boli výrazne a iniciatívne zapájaní do školských a mimoškolských aktivít významne ovplyvňujúcich jej výchovno-vzdelávaciu činnosť:
Medzinárodný projekt Comenius
- škola je koordinátorom projektu, ktorý je zameraný na prírodné vedy, a v ktorom je ďalších 6 škôl z EÚ. Cieľom je zviditeľniť prírodné vedy, ich vzdelávanie a výučbu vo vlastných školských komunitách (pre žiakov, učiteľov a rodičov) tým, že sa žiakom robia prístupnejšími a zábavnejšími. Projekt sa snaží zdôrazniť význam prírodných vied v každodennom živote a poskytovať deťom zručnosti, vedomosti a nadšenie pozerať sa na prírodné vedy ako budúcu cestu do sveta práce.
Medzinárodný projekt Zelená škola
- usiluje o zmeny vedúce k zdravšej, "zelenšej" a aktívnejšej škole
Zdravá škola - vytváranie zdravého školského prostredia a výchova detí k zdravým životným návykom a zdravie podporujúcemu správaniu.
Vlastné projekty školy:
- Projekt emociálnej a prosociálnej výchovy žiaka (od školského roka 2001/2002), ktorého súčasťou je ocenenie Osobnosť školy. Projekt je zameraný na hľadanie správnej hodnotovej orientácie, vzťahu k sebe, k ľuďom, k prírode, na zručnosť efektívne komunikovať, žiť s inými ľuďmi, spolupracovať a pomáhať im, spolucítiť.
Dosiahnuté výsledky:
- znižuje sa počet žiakov s negatívnymi výchovnými opatreniami, ktoré navrhuje pedagogická rada,
- zvyšuje sa počet žiakov s kladnými výchovnými opatreniami, ktoré navrhuje pedagogická rada,
- posilňuje sa výchova s cieľom rozvíjania osobnosti schopnej produkovať dobro, krásu a múdrosť
Projekt dramatickej výchovy, ktorého cieľom je:
- prepojiť dramatické aktivity s učebným obsahom jednotlivých vyučovacích predmetov,
- dramatickú hru - ako hlavný prostriedok dramatickej výchovy - využiť ako nástroj vnútornej transformácie školy a jej prezentácie v meste.
Dosiahnuté výsledky:
- učitelia urobili výber učiva, v ktorom používajú prostriedky dramatickej výchovy,
- zriadila sa knižnica dramatickej výchovy,
- uskutočnilo sa vzdelávanie učiteľov s cieľom využívania dramatických prvkov vo vyučovacom procese,
- každoročne sa uskutočňuje prehliadka detských školských divavelných súborov Detská divadelná hra,
- vyhlasuje sa Cena Ivana Branislava Zocha za najlepší herecký výkon.
Žiacka rada v školskom roku 2007/2008 schválila projekt a štatút na udeľovanie ocenenia Rytier školy so zámerom pozitívne ovplyvňovať hodnotovú orientáciu, postoje a správanie žiakov. Na konci školského roka žiacka rada udeľuje žiakom ocenenie za riešenie situácie, na ktorú bola potrebná odvaha.
Škola dlhodobo organizuje Atletickú Olympiádu žiakov revúckych základných škôl o putovný pohár primátorky mesta.
Iné projekty:
Zimné večery s knihou (hlasné čitanie rodičov a detí), Rýchle šípy internetu (súťaž v zručnosti internetového vyhľadávania),
Knižní detektívi (podpora čitateľskej gramotnosti medzi obyvateľmi mesta).
Zdroj: Učiteľské noviny, ročník LIX, 7/2012
































V časopise UČITEĽSKÉ NOVINY 7/2012, ktoré vyšli 6.12.2012, v článku Príklady najlepšej praxe škôl z pohľadu Štátnej školskej inšpekcie je uvedený príklad deviatich slovenských základných škôl, ktoré sú z pohľadu Štátnej školskej inšpekcie najviac prínosné pre ďalší praktický vývoj žiaka. Napísala nám pani učiteľka zo Základnej školy I. B. Zocha v Revúcej Mgr. Andrea Tokárová. A hneď dodáva: „Sme hrdí na to, že medzi tieto školy patrí aj revúcka základná škola - Základná
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-