zostavili aj vlastný rebríček hodnôt, aby si v súvislosti s témou dňa nezabudli vážiť to, čo je pre nich inokedy samozrejmé, tí najstarší uvažovali v pravom slova zmysle a niektoré úvahy odzneli aj v školskom rozhlase priamo z úst tvorivých autorov. Veľmi pekne svoje myšlienky vyjadrila žiačka deviateho ročníka vo svojej práci, ktorú si môžete prečítať:
VÁŽ SI ČO MÁŠ
Ľudia sme rôzni, máme svoje problémy, radosti. No máme aj rôzne sociálne zabezpečenie. Niektorí sme bohatí a niektorí zase menej.
Osobne si myslím, že ľudia pochádzajúci z chudobnejších pomerov si vážia veci oveľa viac, ako tí lepšie zabezpečení. Ľudia žijúci jednoduchším spôsobom života sa tešia z maličkostí. Tých bohatších zase trápi, že nemajú nový iPhone alebo tie najdrahšie tenisky na trhu. Myslím, že si celkom neuvedomujú, že materiálne veci nie sú to najdôležitejšie. Všetci ľudia by si mali raz skúsiť byť chudobnými. Začali by sme si viac vážiť každodenný chlieb, to že máme pitnú vodu, elektrinu a teplo. Tešili by sme sa z lásky a rodiny, ktorá nám poskytuje domov. Preto by sme si mali každý v duchu povedať, čo všetko máme a poďakovať sa za to. Nikdy nevieme, čo sa nám môže v živote prihodiť a my si budeme želať, aby sme mali všetko čo predtým.
Ako sa hovorí: „Človek si váži to čo mal, až keď to stratí.“
Žofia Kostičová, IX. A




























Uznesením Valného zhromaždenia OSN zo dňa 22.decembra 1992 bol 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a