


Piataci začali veľmi ťažkú a náročnú objaviteľskú prácu. Spolu s Krištofom Kolombom, Vascom da Gama, Amerigom Vespucci a inými objaviteľmi sa po ich stopách vybrali objavovať svet pre Európu. Šiestaci si z objavných ciest priviezli plodiny, ktoré Európa nepoznala do 15. storočia. Spoznali ich použitie, ochutnali ich chuť, dozvedeli sa, kto ich do Európy doviezol. Na tieto vedomosti nadviazali siedmaci, ktorí zisťovali ako veľké fyzikálne objavy Európanov, ale aj Američanov, Ázijčanov ovplyvnili ďalší vývoj kultúry na svete. Ôsmaci si „posvietili“ na to, čo je pre ľudí najcennejšie – na vodu. Nielen že zistili, kde sú zdroje minerálnych vôd, ale aj sami navrhli ako by sme mohli zužitkovať odpadovú vodu čo najefektívnejšie. A verte, ich návrhy boli naozaj originálne. Najstarší – deviataci si vyskúšali prácu v cestovných kanceláriách. Keďže v našej škole sa vyučuje anglický, nemecký a ruský jazyk, cestovné kancelárie predstavovali štáty, ktorých reč sa žiaci učia. Okrem zaujímavostí na propagačných nástenkách si pripravili aj prezentáciu charakteristických potravín pre daný štát. Žiaci celej školy, ale aj učitelia si pochutnali na ruskej zmrzline, nemeckej šunke, slovenských plackách alebo anglických hamburgeroch. Pravdaže, bolo tam toho oveľa viacej.
Projektový týždeň splnil svoj cieľ. Žiaci sa hrali, zabávali a hlavne učili. Netradične, ale účelne. A to je charakteristické pre našu školu.
J.K.

































Škola hrou je výraz, ktorý poznajú učitelia a žiaci ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej. Stará pravda, že dieťa si zapamätá to čo vidí, počuje, cíti, ochutná a prejde jeho rukami, platí aj v dnešnej dobe. V duchu tejto teórie si učitelia už desiaty rok pripravujú pre žiakov tejto školy projektový týždeň. Je pre všetkých žiakov. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a