Titul Zelená škola je značkou kvality environmentálneho vzdelávania a manažmentu na školách. Okrem Slovenska sa používa v ďalších 46 krajinách sveta. Zelené školy sú nielen ekologickejšie, ale ponúkajú alternatívne metódy výučby so zapojením žiakov. Jedným z cieľov je znížiť negatívny vplyv školy na životné prostredie a dosiahnuť, aby sa škola stala iniciátorom pozitívnych zmien vo svojej komunite. Škola, ktorá získala titul, dáva svojim žiakom možnosť učiť sa zážitkom, tráviť viac času v prírode, naučiť sa ju vnímať a chrániť ju.
„Na slávnostnom podujatí dňa 20.10.2011 v Bratislave bolo z rúk predsedníčky vlády SR Ivety Radičovej ocenených certifikátom Zelená škola sedemdesiat škôl z celého Slovenska. Jednou z nich sme aj my !“
Zdenka Gallová – koordinátor projektu
{jcomments on}
pondelok, 24 október 2011 11:31
ZŠ na Zlatej ulici v Rožňave získala titul a vlajku medzinárodného vzdelávacieho programu Zelená škola Doporučený
Napísal(a) Zdenka Gallová
Titulom a vlajkou medzinárodného vzdelávacieho programu Zelená škola/Eco-Schools sa oddnes môže pýšiť základná škola na Zlatej ulici v Rožňave, ako jediná ZŠ v okrese. Certifikát oceňuje aktivity študentov i učiteľov v ochrane životného prostredia. Certifikačný program Zelená škola (Eco-Schools) je najväčší environmentálny vzdelávací program pre deti a mládež na svete. V roku 2003 získal uznanie Environmentálneho programu OSN (UNEP) ako model vzdelávania pre trvalo udržateľný rozvoj. Zapojenie do programu Zelená škola odporúča Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a uznanie získal aj od Environmentálneho programu OSN (UNEP).
Zverejnené v
Základné školy


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a