Viete, v ktorom roku vzlietlo súčasné najväčšie osobné dopravné lietadlo na svete, v koľkých športoch sa bude súťažiť na LOH v Brazílii, či ako sa vlastným menom volá slovenský youtuber a vloger Gogo?Aj na tieto súťažné otázky museli odpovedať žiaci druhého stupňa ZŠ I. B. Zocha, ktorí sa v rámci Týždňa digitálnych zručností zúčastnili už šiesteho ročníka súťaže v zručnosti internetového vyhľadávania Rýchle šípy internetu.
V dnešnej dobe už nie je dôležité byť "chodiacou encyklopédiou". Na ukladanie informácií máme počítače, ktoré nájdeme na každom kroku a život bez nich je pre nás nepredstaviteľný. Oveľa viac ako disponovanie množstvom informácií sa v dnešnej dobe oceňuje schopnosť tieto informácie efektívne a pružne vyhľadať. A presne toto bola disciplína, v ktorej si súťažiaci počas tretieho februárového týždňa na hodinách informatiky v počítačových učebniach ZŠ I. B. Zocha zmerali svoje sily.
Súťaž spočívala vo vyhľadávaní odpovedí na otázky, na ktoré bežný človek odpoveď obvykle nepozná, ale každý zručnejší používateľ internetu je schopný si ich na internete vyhľadať. Na zodpovedanie otázok mali súťažiaci určený časový limit, samozrejme, šikovnosť a rýchlosť je v dnešnej dobe dôležitá, preto za ušetrený čas boli pripisované bonusové body. Zo 114 žiakov, ktorí sa „prelúskali“ dvadsiatimi otázkami najlepšie dopadli Ema Kapustová, Marek Sokol, Denis Laboš a Petra Tomašková.
A keďže ZŠ I. B. Zocha v Revúcej je aj „zelenou školou“, odpovedné hárky žiaci nedostali na papieri, ale vypĺňali ich priamo do webového formulára. Ak si chcete otestovať (samozrejme, už nesúťažne) svoje vyhľadávacie zručnosti, môžete tak urobiť kliknutím na tento odkaz: http://goo.gl/forms/N7q4njIhkm
Mgr. Andrea Tokárová
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.