Dychtivo počúvali ako Robinson stroskotal a ostal na ostrove celkom sám. Spoznávali jeho dobrodružný život, báli sa spolu s ním, keď na ostrov prišli ľudožrúti. Zoznámili sa s jeho novým, vytúženým kamarátom Piatkom.
Aby toto čítanie vnieslo trocha dobrodružstva, pripravili sme si pre deti niekoľko aktivít, ktoré boli prepojené s čítanými príbehmi o Robinsonovi. Po prvom čítaní, v ktorom sme sa dozvedeli ako Robinson stroskotal, sa deti rozdelili do skupín a mali sa medzi sebou dohodnúť na desiatich najdôležitejších veciach, ktoré by potrebovali, keby stroskotali na ostrove ony. Pracovať v skupinách a dohodnúť sa medzi sebou nebolo vôbec ľahké.
Nestrácali však rozvahu a odhodlanie. Robinson potreboval postaviť plť, aby zachránil potrebné veci z potápajúcej sa lode. Vžili sme sa do jeho situácie a pokúsili sme sa aj my zhotoviť plte zo špajdlí. Deti opäť pracovali v skupinách, kde sa každá pomoc a dobrý nápad počítal. Zhotovené plte boli originálne a každá mala svoju vlajku. Spolu sme sa z povrázkov naučili viazať základné námornícke uzly. Robinson deň za dňom objavoval a spoznával svoj ostrov. Aj my sme spoznávali, ale hlavne prekonávali rôzne prekážky spolu s ním. Deti sa museli preplaziť čiernou, dlhou jaskyňou. Dlhými, rozvážnymi skokmi prejsť rieku plnú krokodílov a trafiť skalou čln ľudožrútov tak, aby sa zničil a potopil. Tieto disciplíny neboli vôbec ľahké, potrebovali trocha odvahy, ale aj fyzickej zdatnosti. V jednom z úryvkov Robinson zachránil
nového priateľa spod krvilačných pazúrov ľudožrútov. Dal mu meno Piatok, bol to tiež ľudožrút, ktorý nemal oblečenie. Preto sme s deťmi navrhli, namaľovali a vystrihli z baliaceho papiera originálne oblečenie pre Piatka. Z kartónov sme si zhotovili totem.
Nezabudli sme ani na najdôležitejšiu vec, vyrobili sme si záložky do kníh, aby sa nám ďalšia kniha, po ktorej siahneme, lepšie čítala. Do akcie marec mesiac knihy sa zapojili aj deti z I. oddelenia ŠKD. Rozprávali sa o rôznych rozprávkových postavách, ktoré si namaľovali a vymodelovali. Na záver si urobili malé leporelá, v ktorých sa deti zahrali na spisovateľov.
Vytvorili vlastné príbehy so svojimi rozprávkovými postavami. Svoje schopnosti uplatnili aj v malých divadielkach.
Mgr. Ľ. Klimentová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.