Navštevovali sa z izby do izby a rozprávali sa. Aj pre nás to bolo nezvyčajné sledovať ich jas v očiach a radosť, ktorú prejavovali. Pre žiakov sme mali pripravený bohatý program. Boli sme sa prejsť k prameňu rieky Hron, ocenili sme Chramošský viadukt a pozreli sme si prácu meteorológa. Samozrejme, že sme sa aj učili. Veď učebnice z matematiky a slovenského jazyka nám v škole prírody nesmeli chýbať. Príklady na sčítanie, odčítanie a násobenie sa riešili akosi ľahšie. Slovné druhy tiež Najviac sa však tešili na animátorov. Prišli dvaja. Maťo a Domino. Pre našich žiakov si počas celého týždňa pripravili veľa, veľa zaujímavých aktivít.
Celý týždeň sa niesol v znamení plnení úloh pre oslobodenie a očistenie Zeme 2057. Žiaci sa zapájali do rôznych hier s veľkým nadšením. Bejzbal hra, ktorá je známa najmä v Amerike robila zo začiatku žiakom problém, ale nevzdali sa a naučili sa ju. Hrali živé pexeso, stavali matice na seba, urobili si svoj tajný denník alebo sa naučili nové tance. Mali sme aj Telgárt talent, kde vyhral Tonko, ktorý sa stavil s animátorom Maťom, že nezvládne tancovať rómske tance. Súťažný tanec sa uskutočnil na maškarnom plese. Plní zvedavosti čakali ako dopadne stávka Tonka s Maťom. Hudba hrala, chlapci tancovali a diváci ich oboch povzbudzovali. Maťo tanec zvládol a Tonko mu odovzdal Poslednú noc nedočkavo čakali moji chlapci: Denis, Roman a Kevin.
Nadránom som ich zobudila a začala sa akcia „zubná pasta“. Z izby do izby sme jemne ponatierali dievčence pastou. Neobišli sme ani spiacich chalanov. Ich prebudenie stálo zato. Lucka s Nataškou sa prišli k nám posťažovať, že čo sa im stalo – vyzerali „krásne“. Chalani sa zase začali sťažovať, kto si to dovolil ich natrieť a navzájom sa začali obviňovať. Aj tak bola najlepšia naša Nedá mi nespomenúť, ako naši dvaja žiaci prekvapili pani prevádzkarku priznaním sa k tomu, že to oni poškodili omietku. Veru, dlho sa z toho spamätávala. Ja som jej to hneď povedala, že moji žiaci sa priznajú. Neverila, ona vraj ešte nezažila, aby sa rómske deti priznali. Milo sme ju prekvapili.
Vyslovujeme poďakovanie všetkým, ktorí sa o nás a našich žiakov starali v hoteli Telgárt. Ďakujeme pani doktorke MUDr. Karšayovej, za pomoc poskytnutú Danielke, ktorá zo zdravotných dôvodov musela opustiť kolektív spolužiakov. Naše veľké poďakovanie patrí našim dvom animátorom Maťovi a Dominovi, že mali trpezlivosť a pochopenie pre temperament našich žiakov.
Mgr. Katarína Makróczyová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.