Takéto šťastie sme mali aj my. Dostala som 50 eur a mala som kúpiť našim deťom to, čo ešte nemali. Tak sme s druhákmi diskutovali, prebrali sme všetky predstavy a túžby detí a ani neviem ako, dostali sme sa k vareniu a následne k celoškolskej súťaži „Moja trieda varí lepšie ako tvoja.“ Pán riaditeľ nám to odsúhlasil, ostatné triedy sa pripojili a mohli sme začať. Pravidlá boli nasledovné – každá trieda si vylosuje deň a druh jedla, ktoré bude variť. Na výber bolo mäsové, zeleninové, cestovinové a sladké jedlo, dezert a 10 eur pre každú triedu. Po vylosovaní sa trieda dohodla, čo budú variť. Povinné boli štyri súťažné porcie pre porotu, ktorú tvorili ďalšie triedy. Súťaž odštartovali v pondelok štvrtáci so svojimi lievancami plnenými nutelou a džemom, poliate s horúcim ovocím a dozdobené jahodami. V utorok tretiaci pripravili skvelý dezert Dunajské vlny. Chutný, lahodný, časovo nenáročný dezert ozdobili šľahačkou. Streda patrila prvákom a ich zeleninovému leču s klobáskou. Deti zvládli pokrájať veľké množstvo paradajok a papriky, ich výborné lečo chutilo všetkým. Vo štvrtok naši najmladší uvarili trojfarebné cestoviny a výbornú šunkovo-syrovú omáčku. Koniec týždňa patril druhákom, autorom myšlienky súťaže vo varení. Deň vopred si pripravili kuracie mäso, aby prešlo všetkými chuťami a po jeho tepelnej úprave ním naplnili zemiakové placky. Zeleninovú oblohu ladili farebne podľa vlastnej fantázie.
Kto vyhral? Je to vôbec dôležité? Každá trieda mohla prideliť za jedlo 10 bodov. Ďalšie body prideľoval pán riaditeľ. Netaktizovalo sa, moji najmenší mali tendenciu pridávať body. Možno je to tým, že ich numerické predstavy sú zatiaľ relatívne. V piatok dokonca pridelili 300 bodov. Takže, verte mi, o zábavu bolo postarané.
A čo nám táto súťaž dala? Nové teoretické aj praktické zručnosti, spoluprácu a koopertívne učenie, zážitok a skúsenosť. Plánovanie harmonogramu a rozpočtu, množstvo zábavy a dobrej nálady. Nechýbali ani športové výkony – umyť riad čo najrýchlejšie, dovariť, kým zazvoní, poroznášať jedlo na jednej ruke tak, aby nespadlo. Bol to náročný, no nezabudnuteľný týždeň, spoločne sme to však zvládli. O našich deťoch, žiakoch Základnej školy v Muránskej Dlhej Lúke, budete ešte počuť veľa pozitívneho a motivujúceho.
Monika Podolinská
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.