Prvým miestom poznávania bol obrovský automobilový závod Volkswagen. Prehliadka začala v priestoroch Auto Fora. Tam sme si mohli pozrieť a aj si posedieť v modeloch vyrobených v Bratislave a súčasne sa oboznámiť s úvodnými informáciami o závode. Pokračovali sme návštevou haly, kde sa vyrábajú a montujú agregáty na jednotlivé modely. Nasledovala prehliadka lisovne a končili sme karosárňou radu modelov New Small Family. Možno práve tento závod bude v budúcnosti miestom, kde nájdu uplatnenie aj naši absolventi po skončení odborného vzdelania. Je to moderný závod, plný robotov, ktoré postupne preberajú ťažkú manuálnu prácu ľudí.
Druhým miestom bolo AURELIUM – zážitkové centrum vedy. Účel centra vedy je vzdelávať interaktívnou formou, zvýšiť všeobecný záujem o vedu v spoločnosti pomocou interaktívnych expozícií. Presvedčiť mládež, že aj veda môže byť zábavná a vzbudiť v nich záujem o otázky týkajúce sa vedy. Motivovať mladých ľudí k vedeckej kariére a štúdiu technických odborov a prírodných vied. Pútavým spôsobom prezentovať najzaujímavejšie javy v oblasti fyziky, chémie, biológie a iných prírodných a technických vied. Ako v škole i v centre vedy je snaha o to, aby sa návštevník niečomu priučil alebo skôr lepšie pochopil to, čo predtým len tušil na intuitívnej úrovni. Zábava tu nie je samoúčelná je to motivačný prvok a prostriedok k poznaniu. Úlohou centra vedy je aj zabezpečiť transformáciu aktuálneho vedeckého poznania do zrozumiteľnej podoby. Prepojenie základných vedeckých princípov a zákonitostí s ich využitím v reálnom živote. Pre našich žiakov to bol to super zážitok a bolo veľmi ťažké sa s jednotlivými exponátmi rozlúčiť. Zažili fyziku, chémiu, biológiu hravou interaktívnou formou. Super zážitok.
Tretím miestom, kde sme mali možnosť nasávať poznatky bola úžasná výstava Human Body. Na výstave sme spoznávali kostrový systém, svalstvo, reprodukčné orgány, dýchacie orgány, krvný obeh a ďalšie časti ľudského tela. Jednotlivé galérie boli doplnené veľkoplošnými obrazovkami s 3D animáciami a dokumentmi. Exponáty výstavy boli v rôznych pozíciách. K dispozícii sme mali odborného sprievodcu – študenta medicíny, ktorý neustále odpovedal na neskutočné množstvo zvedavých otázok našich žiakov.
Poznávanie sme ukončili návštevou výstavy Bioštýl, ktorej nosnými témami bola zdravá strava, duchovný rozvoj, alternatívne spôsoby liečby a mnoho iného zaujímavého.
Každého z nás, ktorí sme sa zúčastnili tejto zaujímavej exkurzie zaujalo niečo iné a dozvedeli sme sa mnoho nových zaujímavých informácií.
Exkurzia bola realizovaná vďaka Nadácii Volkswagen, Amavet-u a Ministerstvu spravodlivosti SR.
Ďakujeme za podporu a poznanie.
ZŠ
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.