Vlani sme to skúsili prvýkrát, v stredu 6. decembra 2017 sme to skúsili opäť. Podarilo sa. Tretiaci všetko vymysleli, spoločne sme doladili detaily, pozvali priateľov, našich hostí, zvolili menu. Vedeli sme, že program musí byť akčný a zaujímavý pre všetky vekové kategórie. Pre najmenších súrodencov, ktorým sme pripravili detský kútik. Pre rodičov, ktorých sme zapojili do všetkých tvorivých aktivít – varenie kapustnice, pečenie vianočného pečiva, výroby góje a vianočných ozdôb. Pre spolužiakov tvorivé dielne. Pre hostí z Bratislavy sme tu boli ako inšpirácia, my sme učili ich a oni nás. Boli to celé hodiny rozhovorov o tom ako žijeme, ako to zvládame, ale aj nezvládame.
Už tradične sa nám darí na všetky naše veľké podujatia pozvať veľmi zaujímavých hostí, našich priateľov. Tým prvým bol Jakub Kratochvíl, dokumentarista a editor portálu Jablko.sk. Pozná našu školu, našu prácu, počas toho večera nás spoznal aj osobne. Rovnako ako náš ďalší hosť Ján Orlovský, riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti. Lebo my „Sme otvorení“ a tento titul nám dávnejšie udelila práve táto nadácia. Ďalšou vzácnou návštevou boli zástupcovia Aliancie Fair – play, Pavol Lacko a Martin Neupauer. Boli všade, pozorovali, počúvali, vnímali, rozprávali sa, pracovali, hrali sa..., boli jednými z nás. Posledným, no nemenej vzácnym hosťom, bol pán Ján Lunter, nový predseda Banskobystrického samosprávneho kraja. Dokonca sa na chvíľu pri nás zastavil aj pán Ábel Ravasz, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity. Ani jeden z nich neprišiel s prázdnymi rukami. Priniesli a zanechali nám kus seba, odnášali si veľký kus nás.
Rómsko – nerómska kapustnica bola fantastická, chutila všetkým. Tradičné rómske gója tiež, mali sme skvelú kuchárku. Vidieť celý postup ich prípravy bolo pre všetkých zážitok, pozitívny. Tí, čo vedia o čom hovorím, mi dajú určite za pravdu. Okrem mnohých tých našich plánov, aby sa všetko vydarilo, aby sa každý do niečoho zapojil, niečo nové sa naučil, aby všetkým chutilo, sme mysleli na jedno. Nech naše stretnutie prispeje k vzájomnému spoznaniu sa a k obohateniu života toho druhého. Podarilo sa.
Monika Podolinská
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.