Najmenší nulťáci mali „šťastnú ruku“ na cestoviny a pre tretiakov ostal dezert. Každá trieda mala k dispozícii 10 eur, všetko potrebné vybavenie a tri dni na premyslenie, čo budú pripravovať. V ďalšej fáze si žiaci s pani učiteľkou vytvorili zoznam ingrediencií, predpokladaný finančný rozpočet a časový harmonogram. Povolené boli presuny v rozpočte, presuny v dňoch súvisiace s inými plánovanými aktivitami, zaúradovala aj chrípka, a tiež mali k dispozícii malé technické úpravy.
Všetci žiaci boli neuveriteľne disciplinovaní, čakali na svoj deň, viac-menej úspešne tajili pred inými triedami svoje recepty a tajné prísady, pomáhali podľa svojich možností a schopností. Každá z čiastkových úloh ich niečo nové naučila. Praktické, ale aj teoretické vedomosti využiteľné v ďalšom živote. Objektívne hodnotili nielen svoje výkony a výsledné produkty, ale aj prácu súperov. Nebolo to jednoduché, každý chcel vyhrať. A aj preto sme vopred dohodli posledné pravidlo, že súčasťou súťaže bude aj hodnotenie vizuálnej stránky žiakmi spriatelenej základnej školy v Novákoch.
Výsledky ich hodnotenia zatiaľ nemáme. Všetky triedne jedlá boli nami ohodnotené desiatimi bodmi. Každé z nich bolo iné, každé inak náročné, jedno sladké, iné slané, každé vydarené. Presne také, aké malo byť. Rozpočet sme neprekročili, naopak, ušetrili sme jedno euro a 97 centov. Všetko jedlo sa zjedlo, vznikol minimálny odpad, ten biologický poputoval miestnym kozám, ostatný tam, kam patrí.
Dnes už môžem skonštatovať, že druhý ročník súťaže „Moja trieda varí lepšie ako tvoja“ máme úspešne za sebou. Zapekané rezance s makom a džemom, zapekaná špargľa v syrovo – slaninovom obale, plnená fašírka so zemiakmi a zeleninovou oblohou, špagety s duseným mletým mäsom so syrom a popraženou slaninkou a čokoládovo – kokosové mufiny boli vynikajúce. Časovo nenáročné, pomerne lacné a zvládnuteľné našimi žiakmi. Práve im patrí moje prvé ďakujem. Druhé, nemenej podstatné, mojim kolegyniam a pánovi riaditeľovi, a to posledné našej priateľke, ktorá celý projekt finančne podporila.
Monika Podolinská
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.