rodičia a deti. Všetci sa chystajú von, hoci práve nie je pekné počasie. Billy, najmladšie dieťa si však nevie nájsť svoje veci, a tak sa na ne každého vypytuje. Situáciu zachraňuje jeho staršia sestra Rosy. No a keď sú už všetci poriadne poobliekaní, spoza mrakov sa objaví slniečko... Touto hrou sa nám predstavili „malí anglickí divadelníci“. Divadelný súbor Portál nás pozval v predstavení Kam ma zavedieš do čarovného sveta. Mohli sme sa vcítiť do pocitov dvoch sestier, ktoré sa počas prázdnin stretávajú v parku s novou kamarátkou a zažijú spolu niečo neobyčajné. Táto hra bola o nevidiacom dievčatku Terezke, ktorá dostala do vienka obrovský talent – majstrovsky narábať so štetcom. Scenár tejto hry si súbor napísal sám, a keď potreboval poradiť, veľmi ochotne tak urobila skutočná Terezka – Terezka Kotarbová, inteligentné, milé a skvelé nevidiace dievčatko. Pre celý súbor bolo obrovským potešením, že na našu akadémiu prijali pozvanie Terezka s rodičmi. Divadlo vystriedala veselá country muzika a v jej rytme tancujúci „malí tanečníci“. Po vlaňajšom úspechu na celoslovenskom kole súťaže Jazykový kvet a krásnom štvrtom mieste sa aj tento školský rok prebojovali naši anglickí divadelníci do celoslovenského finále, kde 1. 6. v Nitre zabojujú o čo najlepšie umiestnenie s divadelnou hrou Oscara Wilda The Canterville ghost – Cantervilské strašidlo. V hre sme sa prenesiesli do Anglicka 2. polovice 19. storočia na zámok Canterville, kde prichádza rodina amerického veľvyslanca pána Otisa, ktorá zámok chce kúpiť, a to aj napriek varovaniam bývalého majiteľa lorda Cantervilla, že v zámku straší. Otisovci sa nenechajú odradiť a svojím flegmatickým správaním ducha úplne zdeptajú. Keď zúfalý duch zistí, že sa mu rodinu vystrašiť nepodarí, požiada o pomoc Otisovu dcéru Virginiu, ktorá ho, ako slobodná panna vyslobodí z jeho kliatby. Tanečnice z krúžku Magic Dance, ktoré už šesť rokov s úsmevom, tancom a radosťou vítajú víkend, sa nám predstavili na záver našej slávnostnej akadémie. Tanec je harmónia pre telo a dušu, tanec je mladosť a krása. Pri tanci existuje iba prítomnosť. Magic Dance nám všetkým odkazuje: „Tancujte vždy srdcom a tanec vám nezostane nič dlžný.“
Veríme, že všetci, ktorí sa rozhodli stráviť s nami tento májový podvečer, prežili príjemné a krásne chvíle.
ZŠ































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.