Spoločne naformulovaný režim dňa, služby v jedálni, upratovanie si izieb, pomáhanie mladším, zodpovednosť za izbu ako jeden kolektív, pravidlá, ktoré nebolo problém dodržiavať. Trampolína, pre väčšinu z nás úplne samozrejmá, pre našich vysnívaná. Vo dvojiciach či trojiciach, tak, aby sa všetci vystriedali. Všade okolo nás boli liečivé rastliny, ktorých názov si zapamätajú nielen z vedomostných kvízov. Všetky farby lupinusov, ktoré tu rastú popri vleku. Prekrásny výhľad na Kráľovu hoľu, viadukty, prameň Hrona, meteorologická stanica na dohľad, vychádzky po večeri, ale aj veľa odvahy a prekonávanie seba samého. Lebo na všetko sa dá pripraviť, všetko si viete naplánovať, viete predvídať, ale tá inakosť je niečo, čo vás zrazí na kolená. A hoci viem, poznám a rozumiem, chce to oveľa viac otvorenej mysle. Všetky naše deti sú z osady, z viac ako skromných pomerov, z prostredia, z ktorého sa však majú šancu aj vlastnou prácou a úsilím vymaniť. To všetko majú aj vo svojich rukách. To, kde a ako momentálne žijú, nie. A ak si niekto myslí, že každý by odtiaľ najradšej zutekal, mýli sa. Pre nich je to domov. Paradoxne dieťa z najchudobnejšej rodiny plakalo od prvého dňa. Bolo mu smutno, chcelo ísť domov. Verili by ste tomu?
Za tých pár dní sa udialo niekoľko zázrakov. Chlapec, ktorý pri upratovaní hovoril niečo o „ženskej práci“, nemal problém upratať na konci týždňa aj za iných, deti z inej školy, ktoré si na začiatku týždňa zakrývali nos, keď šli okolo našich izieb, nás pozvali na spoločný mini futbalový zápas. Manželia z Košíc nám podarovali cukríky, sprievodkyňa vo vlaku porozprávala o jedinečnosti trate v Telgárte. Nikomu sme neprekážali, každý, kto nás stretol, sa mohol sám presvedčiť, že tie naše deti sú jedinečné, slušne vychované, vďačné aj spontánne.
Mám za sebou asi najťažší týždeň v mojej pedagogickej praxi. Čo sme mohli a vedeli, sme našim sprostredkovali. Najväčšou odmenou nám boli slová vďaky: „Pani učiteľka, tu je tak dobre! S vami je nám dobre!“ Čo viac si môžem želať?
Monika Podolinská































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.