Materské školy (20)
Po rokoch vynútenej prestávky, kedy sme sa nemohli stretávať a málo aj spoločne športovať, sme sa v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej opäť stretli, aby sme zahájili atletickú ligu materských škôl.
Malí športovci z materských škôl nášho mesta sa popasovali so šiestimi disciplínami, v ktorých ukázali svoju športovú zdatnosť a športového ducha. Ako to vždy býva pri súťažiach, víťaz môže byť len jeden.
V prvom kole zvíťazila Materská škola Sládkovičova 1. družstvo. Na druhom mieste sa umiestnila Katolícka materská škola 1. družstvo a na treťom mieste skončila Materská škola Clementisova 1. družstvo.
Otvorili 3. ročník atletickej štafety MŠ ročník 2019/2020 prvým kolom
Napísal(a) ZŠ
V telocvični Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej sa stretli 24. 10. 2019 predškoláci, aby otvorili už 3. ročník atletickej štafety MŠ, ale hlavne zasúťažili si v atletických disciplínach pre najmenších z nášho mesta. Ako každoročne sa do štafety zapojili družstvá zo všetkých materských škôl v meste Revúca – MŠ Clementisova, MŠ Sládkovičova, MŠ katolícka. V prvom kole štafety zvíťazilo druhé družstvo MŠ Sládkovičova. Druhé miesto si vybojovali družstvá – MŠ Katolícka a druhé družstvo MŠ Clementisova. Tretie miesto získali družstvá – prvé družstvo z MŠ Clementisova a prvé družstvo z MŠ Sládkovičova.
Spoločné chvíľky s projektom finančnej gramotnosti u Zocháčov
Napísal(a) Mgr. Alžbeta Motyčková
Projekt finančnej gramotnosti, do ktorého sú zapojené všetky materské školy v Revúcej, pokračuje ďalej. Má za sebou tri mesiace, kedy sme sa snažili osloviť aj samotné rodiny. Podtitul „Darujme si chvíľku“ sa nám úspešne darí napĺňať. Najväčšiu radosť nám robí dobrovoľnosť, s akou sa rodiny s deťmi zapájajú do nami ponúknutých aktivít. „Prvou“ (poslednou) jesennou lastovičkou bola sobotná rozprávková cesta lesom a za ňou opäť sobotné tvorivé a hlavne spoločné chvíľky prežité v priestoroch našej školy počas EDRaŠ. Decembrové predvianočné stretnutie dalo zarobiť šikovným ručičkám, no a potom nastal čas otvoriť peňaženky. Počas jednotlivých stretnutí deti plnili úlohy, za ktoré mohli získať zocháče. Svoje našetrené zocháčiky teraz konečne použili.
Druhé kolo Atletickej štafety materských škôl v centre stredného Gemera
Napísal(a) ZŠ
Trinásteho novembra 2018 malí športovci z materských škôl nášho mesta Revúca bojovali počas druhého kola Atletickej štafety materských škôl. V tomto kole zlaté medaily získalo družstvo MŠ Sládkovičova B. Na druhom mieste skončili športovci z Katolíckej MŠ a družstvo MŠ Clementisova B. Bronz si vybojovali družstvá z MŠ Sládkovičova A a MŠ Clementisova A. Víťazmi sú však všetky deti, ktoré prišli opäť športovať a súťažiť.
Ďakujeme im a tešíme sa na finále, v ktorom sa rozhodne, ktorá materská škola tento školský rok získa Pohár riaditeľa ZŠ Jána Amosa Komenského v Revúcej.
Prvé kolo atletickej štafety materských škôl Revúcej
Napísal(a) Spajky a Amosko
Máme tu jeseň a s ňou znovu atletickú štafetu našich materských škôl O pohár riaditeľa ZŠ. Dňa 9. októbra 2018 sa v telocvični Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej stretli atletické družstvá z našich troch materských škôl - MŠ Sladkovičova, Katolícka MŠ a MŠ Clementisova. Prvým kolom sa začal už 2. ročník atletickej štafety materských škôl nášho mesta. Každú materskú školu zastupovalo družstvo športovcov. Privítať ich prišiel aj maskot Slovenského atletického zväzu - SPAJKY a maskot domácej základnej školy AMOSKO. Darilo sa maskotom, ale hlavne darilo sa malým športovcom. Nakoniec po urputnom, zábavnom súťažení vyhralo družstvo Katolíckej MŠ.
Máme za sebou už 2. kolo Atletickej štafety materských škôl
Napísal(a) ZŠ
Máme za sebou už 2. kolo Atletickej štafety materských škôl v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej. Zúčastnilo sa ho 5 družstiev z našich materských škôl. A ako dopadlo ? Víťazstvo si odnieslo družstvo MŠ Vl. Clementisa, striebornú priečku obsadili škôlkari z Katolíckej MŠ a bronz si vybojovali deti z MŠ Sládkovičova.
Znovu sme odštartovali Atletickú štafetu materských škôl
Napísal(a) ZŠ
Aj v novom školskom roku 2017/2018 budú revúcki škôlkari súťažiť o Pohár riaditeľa ZŠ J. A. Komenského v Revúcej v atletickej štafete. Prvé kolo súťaže už máme za sebou. Zúčastnilo sa ho celkovo 5 družstiev. Všetci súťažiaci podali bojovné výkony a všetci ukázali, že je v nich skryté obrovské športové nadanie. A ako to všetko dopadlo ?
Dobrovoľní hasiči a príslušníci obvodného oddelenia Policajného zboru zavítali medzi deti do Materskej školy v Jelšave
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dňa 27. 10. 2017 dobrovoľní hasiči z Jelšavy a príslušníci Obvodného oddelenia Policajného zboru v Jelšave zavítali medzi deti do Materskej školy v Jelšave. Detičky s napätím očakávali príchod hasičov a policajtov na dvore pred škôlkou. Niektoré deti sa zľakli, keď počuli prichádzajúce hasičské auto s „húkačkou“. Po príchode techniky hasiči vykonali ukážky hasenia, poukazovali deťom ako sú vystrojení do zásahu a čo všetko majú uložené vo „veľkom“ aute. Potom si deti popozerali policajné auto, do ktorého si niektoré aj posadali.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.