Zvlášť maďarskí kamaráti mali z náročných kamenitých stúpaní obrovský zážitok (ale aj boľavé nohy), veď takéto terény u nich nie sú. Po návrate na nás čakal chutný guľáš na doplnenie energie pre poobedňajšiu časť. Počas obedňajšej prestávky sa však rozpršalo, a tak sa druhá časť expedície nekonala. Namiesto toho sme pre účastníkov pripravili náhradný program v sále kultúrneho domu, ktorú nám pohotovo sprístupnil starosta obce.
Pre Rc-čkárov sme pripravili súťaže v slalome, výjazde do strmého stúpania, RC futbale a paralelný slalom. Pre rodinných príslušníkov bol k dispozícií bazén so saunou.
Celý deň mohli všetci zúčastnení hlasovať za najkrajší RC model – zo všetkých prítomných RC modelov áut.
Po večeri sa čakalo na zotmenie, pretože na programe bol nočný RC trial. Na Slovensku sa takto jazdilo prvýkrát, a tak všetci s napätím očakávali, aké to bude. Jazdilo sa len za osvetlenia na modeloch, použitie akýchkoľvek iných svetiel bolo zakázané pod hrozbou diskvalifikácie. RC trialu sa zúčastnilo celkovo 28 jazdcov v troch kategóriách. Jazdilo sa v troch sekciách a „boje“ sa pretiahli až do 2-hej hodiny po polnoci. A aj tak neodjazdili všetci, pretože opäť zasiahlo počasie a silný dážď nás „vyhnal“ do hotela.
V nedeľu ráno sme sa prebúdzali trochu neskôr, vzhľadom na „dlhú“ noc. Po raňajkách bol na programe Truck Trial, čo sú preteky nákladných automobilov medzi bránkami. Zúčastnili sa všetci prítomní, t. j. 9 modelov. Ostatní si spravili výlet k Telgártskej slučke aj k obom železničným viaduktom. Počas oboch dní si na svoje prišli aj hubári, lebo húb bolo v lesoch neúrekom.
Po skončení jázd nákladiakov a návrate turistov sa okolo 12-tej začalo slávnostné vyhodnotenie celej akcie. V každej súťaži a kategórií boli ocenení traja najlepší. Odovzdaním cien a diplomov bola akcia oficiálne ukončená.
Nasledoval obed a po ňom rozchod domov.
Členovia RC AutoModelTeam Revúca sa tešia na ďalšie stretnutia.
Text a foto: Rusňák
(So súhlasom Revúcke listy online)
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a