Klub modelárov Hawks Brzotín v spolupráci s Krajským klubom modelárov Košice usporiadal v dňoch 12. – 14. júna 2015 v Brzotíne na kozmodrome Repište I. otvorené M-EU veľkých rakiet. Polukainen - EST a Samko - SVK a RSO Ing. Kisty a ekonóma súťaže Ing. Vápeníka.
Súťažiť sa začalo otvorením štartovného okna o 10.00 hod., ktoré trvalo do 13.00 hod. pre rakety R2 viacstupňové. Bohužiaľ, ani jeden let tejto kategórie nebol platný, tak sa kategória nehodnotila.
Po obedňajšej prestávke a výbornom obede priamo na letisku, ktorý pripravili a priviezli zamestnanci Konského dvora sa o 14.00 hod začala lietať kategória R1 /rakety s minimálnym priemerom 50 mm a minimálnou dĺžkou 1000 mm, resp. s priemerom 76 mm a minimálnou dĺžkou 1000 mm/.
Štartovné okno bolo uzatvorené o 17.00 hod. Najvyššiu výšku elektronický výškomer zaznamenal žiakovi M. Daňkovi v druhom lete 707,75 m. a po súčte dvoch najlepších výsledkov sa stal víťazom tejto kategórie.
Po polhodinovej prestávke sa do 20.00 hod. odlietala kategória R4 experiment, v ktorej zvíťazil B. Večeřa.
Večer od 21.00 hod. sa v reštaurácii na Konskom dvore konalo vyhodnotenie odlietaných kategórii. Víťazi dostali poháre, medaile a diplomy.
Po tomto ceremoniáli sa do 24.00 hod. pokračovalo v bankete, na ktorom sa vymieňali zážitky z letového dňa a diskutovalo sa ako ďalej v lietaní týchto prekrásnych kategórii.
Nedeľa ráno - nádherne počasie a od 05.00 hod. M. Klešč pripravoval na štart maketu Dragona 3.
Raketa bola pripravená a o 08.15 hod., odštartovala za burácania štyroch raketových motorov. Práca motorov I. stupňa perfektná, perfektné oddelenie a práca II. stupňa ako jeho celý let až po pristátie.
Napriek perfektnej práci I. stupňa /motory/ sklamala elektronika a stupeň skončil v zemi, keď „vykopal“ hlbokú dieru do zeme Repišťa.
Celý let bol hodnotený ako neplatný. Ďalšie makety lietali perfektne a o 12.00. hod. sa súťaž ukončila odovzdaním cien maketárom.
Ďakujem všetkým pilotom za príjemnú športovú atmosféru, skvelé výsledky. Zvlášť ďakujem Mikulášovi /MIKIMU/ Szabóovi za materiálnu a finančnú pomoc,
medzinárodnej jury a v neposlednom rade RSO R. Kistymu, ako aj všetkým ostatným nemenovaným, ktorí sa podieľali na príprave a samotnom zdarnom priebehu súťaže!!
Štefan Andoga
Fotografie: František Andraščík
Výsledkové listiny:
[cincopa AINAsrsx0Bcn]
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.