Jedným zo zaujímavých športových podujatí minulých dní boli preteky terénnych diaľkovo ovládaných modelov áut, ktoré sa uskutočnili na modelárskej trati pri Dome športu na Clementisovej ulici v Revúcej. Preteky sa v poslednú novembrovú sobotu uskutočnili na trati, ktorú vybudovali pomocou mesta Revúca členovia modelárskeho klubu Ambasador Revúca. Podľa infomácií, ktoré uverejnil 
Do súťaže sa prihlásilo 27 pretekárov z celého Slovenska a sedem z nich bolo z Revúcej. Mohlo ich byť aj viac, ale šiesti sa pred pretekmiodhlásili. Trať bola rozdelená do štyroch sekcií (úsekov). Každá má svoj názov, ktorý ju vystihuje. A tak sa jazdilo na sekciách s názvami Tatralandia, Barumka, Koreňová, Zemľanka, pričom každá je niečím charakteristická. Jazdci a ich modely sa tak museli vysporiadať s jazdou po ťažkej lepivej hline, ostrých kameňoch, zradných okrúhlych kameňoch, šmykľavých koreňoch. Zdolávali prudké stúpania, ale aj prudké zjazdy. Nechýbal bahnitý brod, prejazd cez „vodný tunel“, jazda po visutom moste, jazda cez sklápací mostík, alebo prejazd po dvoch traktorových pneumatikách.
Po ukončení všetkých jázd a spočítaní výsledkov sa „ukázalo“ poradie jazdcov. Zvíťazil jazdec „Leštenka“ (Banská Bystrica) z 265 trestnými bodmi pred „Murgim“ (305 bodov – tiež Banská Bystrica) a „Cernom“ (370 bodov – Poprad). Najlepší z domácich jazdcov bol „Olaf“ na 6. mieste. V kategórií žiakov zvíťazil „Leštenka“, v kategórií žien „Maťa“ z Revúcej, ktorá v celkovom poradí skončila na 9. mieste, čo je krásny výsledok vzhľadom na skutočnosť, že absolvovala svoje prvé preteky. Prví traja v každej kategórií boli odmenení pohármi, diplomami aj vecnými cenami.
Domácim jazdcom „Olafovi“ a „Tonymu“ sa tak nepodarilo zopakovať úspech z prvého preteku v Banskej Bystrici, kde obsadili prvé dve miesta.
O trati, ktorú prešiel aj Peter, sa vyjadril nasledovne:
|
Poďme si však popísať jednotlivé sekcie. V Zemľanke dominoval hlinitý povrch, ktorý bol miestami prerušený kamennou cestou a drevom. Na jej začiatku bola aj preklápacia lávka, ktorá vie byť nepríjemná najmä pri prenose váhy auta a následnom dosadnutí lávky na zem. Táto sekcia bola náročná najmä zo začiatku, nakoľko tu boli ostré zákruty a veľké bočné náklony, s ktorými bolo potrebné počítať. Po prekonaní počiatočných nástrah to bola už len pohodová jazda. Nachádzal sa tu aj podjazd, ktorý však nebol prekážkou pre žiadne vozidlo. Jednou z nástrah v tejto sekcii mohla byť ešte samotná hlina. Tá dokáže nepríjemne zaniesť dezén na pneumatíkách a následne na hladkých povrchoch to môže spôsobovať problémy s priľnavosťou. So Zemľankou susedila sekcia s názvom Barumka. Podľa môjho názoru patrila medzi tie jednoduchšie, hoci aj tu dokázala potrápiť pretekárov. Zo začiatku tu bola sekcia na kríženie s výjazdom do bránky. Bolo potrebné si dobre nadísť, aby pri bočnom náklone vozidla nedošlo ku kontaktu s bránkou. Nasledoval prejazd popod most a ďalšie bránky, ktoré mne osobne spôsobovali vrásky na čele. Zo začiatku som s bránkami dokázal bojovať, ale ďalej |
to už nešlo. Nasledoval dotyk za dotykom. Bolo to aj pre rozmery modelu a pre rozmiestnenie bránok. Prišla totiž sekcia, ktorá bola doslova cik-cak a bránky boli na ich vrcholoch. Bolo potrebné zvoliť správnu stopu a rozmýšlať, ako prejsť dané sekcie. Po prejazde touto časťou už nasledovala len jednoduchá prechádzka, kde bolo potrebné dávať pozor len na bočné náklony, ale nebolo to nič strašné. Nasledoval výjazd na most, potom podjazd cez tunel, kde bola voda, výjazd po skalách a cez ďalšie dve bránky šup do cieľa. Koreňová… Čo dodať. Prvá bránka, takmer nemožné ju zdolať bez dotyku alebo zalomenia. Jedna z ťažších častí tejto sekcie. Po prekonaní prvej nástrahy sa išlo s modelom popod mohutný koreň, kde sa križovali cesty. Bolo tu možné stretnú kolegu pretekára, ktorý bol hlboko v sekcii, takže |
miestami sme si museli dávať prednosť. Nasledovali jednoduchšie bránky, ktoré boli pomerne jednoduché na prejazd. Nachádzal sa tu aj mospotrebné prejsť na druhú stranu. Pri opatrnej jazde sa to dalo zvládnuť. Po moste nasledoval výjazd, zjazd a pneumatiky z traktora. Prvá sa dala zvládnuť pomerne ľahko, za ňou nasledovala bránka a ďalšia pneumatika. No tu bol vzor otočený naopak a spôsobovalo to takmer všetkým starosti. Podľa mojich informácii ju nezdolal takmer nikto. Buď musel byť veľmi šikovný pilot, alebo bolo možné použiť naviják. Po prekonaní tejto záľudnej časti sme sa opäť dostali pod známy koreň, po ktorom už nasledovali opäť jednoduchšie bránky. Problémy mohol spôsobiť most z gulatiny, ale inak to už bolo bez problémov až do cieľa. Posledná sekcia - Tatralandia. Štart bol pomerne jednoduchý, išlo sa cez dve jamy s vodou. Ale potom prišlo to pravé orechové. Prišiel prudký výjazd, kde bola bránka. Vlhké pneumatiky spravili svoje a tak tu boli samé búdky a božie zásahy. Kto nemal naviják, mal asi smolu. Táto sekcia bola typická najmä ostrými zákrutami a vracákmi. Inak bola pomerne jednoduchá a pri opatrnosti sa dala zvládnuť pomerne ľahko až do cieľa.
|
K článku je nižšie pripojené aj video, ktoré z podujatia vyhototil Roman Zeman Full HD kamerou umiestnenou na Drone (quadrocopter).
{jcomments on}
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a