Už po tretíkrát sa 16. februára 2013 v sále kultúrneho domu v Muránskej Dlhej Lúke zišli priaznivci stolného tenisu. Konal sa tu totiž 2. ročník stolnotenisového turnaja o Putovný pohár starostu obce. Športové podujatie sa už pomaly, ale iste stáva tradičným a stále viac známym a populárnejším v širokom okolí. Už v predchádzajúcom ročníku „prekročil“ hranice nielen tejto obce, ale i okresu, ba i kraja. Aj v tomto roku zaregistrovali súťažiacich z Muránskej Dlhej Lúky, Nižnej Slanej, Všetci prihlásení boli rozdelení do niekoľkých kategórií.
Mužské kategórie boli štyri - muži do 22 rokov, do Pozíciu rozhodcu opäť zaujal Mgr. Karol Máté. Jeho úlohou bolo rozdeliť hráčov do viacerých skupín a dohliadať na plynulý priebeh súťaže. Do organizácie a príprav sa zapojili aj ďalší zamestnanci obecného úradu - Ing. Lukáš Rusňák, Mgr. Ivana Lormannová, Janka Mátéová, Marek Hegyi a ďalší. No najväčšiu zásluhu má určite starosta Ing. Marek Nosko. Všetko bolo zabezpečené tak, aby nikomu nič nechýbalo. Pripomienky štartujúcich ako aj divákov budú premyslené a prípadne aj použité k vylepšeniu súťaže. Súťažiaci aj návštevníci boli spokojní, snáď za malý nedostatok mnohí považovali divákov prechádzajúcich poza hráčov. Niekedy došlo k malej kolízii, no, našťastie, nič vážne sa nestalo.
Ďalšou novinkou bolo štartovné 3 eurá. Pre prítomných bolo pripravené občerstvenie, čo ocenili naozaj všetci. Kto vyhladol alebo vysmädol, prišiel si na svoje. Veľká vďaka patrí sponzorom, ktorí poskytli naozaj pestré a kvalitné ceny pre víťazov: SMZ, a. s. JELŠAVA, Šport Rysy, PHOENIX ZEPPELIN, REKOS, s.r.o. , SLOVMAG, a. s. LUBENÍK , Vladimír Beňo, STROJKOV, Mitrová Jolana, M - M - Servis, Ing. Ľubomír KNOPP.
Celkovo sa do turnaja prihlásilo 7 žien a 48 mužov.
V prvej mužskej kategórii do 22 rokov sa súťažilo v troch podskupinách. Hráči boli pripravení veľmi kvalitne, každú chybu a zaváhanie súper hneď využil vo svoj prospech. Po vyrovnaných súbojoch sú výsledky nasledovné:
1. Jaroslav Siman (Revúca)
2. Ján Ružiak (Revúca, časť Revúčka)
3. Róbert Rogos, ml. (Revúca)
V druhej, najpočetnejšej kategórii, súťažilo až 20 mužov v štyroch podskupinách. Bolo to náročné, pretože tu bolo množstvo vynikajúcich hráčov, ktorí by mohli konkurovať aj profesionálom. Ani v tejto kategórii neostane putovný pohár u nás, ale poputuje do Hnúšte, odkiaľ pochádza víťaz Lukáš Koncz.
Na druhom mieste sa umiestnil minuloročný víťaz Emil Šmelko a bronz získal „Dlholúšan“ Tibor Fazekaš. V kategórii nad 50 rokov sme mali len dvoch pánov - úspešnejší bol Milan Kvetko, farby Muránskej Dlhej Lúky hájil strieborný Ján Hudák. Ako už bolo v úvode spomenuté, vlastnú kategóriu mali aj registrovaní hráči. Najúspešnejší bol Róbert Zacher, druhé miesto získal Róbert Rogos st. a bronz Jozef Kelich. Všetci traja úspešní súťažiaci sú z Revúcej.
Za nami je ďalší ročník stolnotenisového turnaja. Športovci predviedli svoje umenie, diváci povzbudzovali a potleskom odmenili športové správanie a peknú hru.
Veľa divákov sa dobre zabavilo a štartujúci si dobre zahrali s kvalitnými súpermi. Na mnohých hráčoch hlavne z našej obce bolo vidno účinok tréningov absolvovaných pred turnajom.
Sláva víťazom, česť porazeným! Ďakujeme a dovidenia o rok!
(Zdroj: Oficiálna stránka Muránskej Dlhej Lúky)
VÝSLEDKY 2. ROČNÍKA STOLNOTENISOVÉHO TURNAJA O POHÁR STAROSTU OBCE
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.