Všetci prihlásení boli rozdelení do niekoľkých kategórií.
Mužské kategórie boli štyri - muži do 22 rokov, do Pozíciu rozhodcu opäť zaujal Mgr. Karol Máté. Jeho úlohou bolo rozdeliť hráčov do viacerých skupín a dohliadať na plynulý priebeh súťaže. Do organizácie a príprav sa zapojili aj ďalší zamestnanci obecného úradu - Ing. Lukáš Rusňák, Mgr. Ivana Lormannová, Janka Mátéová, Marek Hegyi a ďalší. No najväčšiu zásluhu má určite starosta Ing. Marek Nosko. Všetko bolo zabezpečené tak, aby nikomu nič nechýbalo. Pripomienky štartujúcich ako aj divákov budú premyslené a prípadne aj použité k vylepšeniu súťaže. Súťažiaci aj návštevníci boli spokojní, snáď za malý nedostatok mnohí považovali divákov prechádzajúcich poza hráčov. Niekedy došlo k malej kolízii, no, našťastie, nič vážne sa nestalo.
Ďalšou novinkou bolo štartovné 3 eurá. Pre prítomných bolo pripravené občerstvenie, čo ocenili naozaj všetci. Kto vyhladol alebo vysmädol, prišiel si na svoje. Veľká vďaka patrí sponzorom, ktorí poskytli naozaj pestré a kvalitné ceny pre víťazov: SMZ, a. s. JELŠAVA, Šport Rysy, PHOENIX ZEPPELIN, REKOS, s.r.o. , SLOVMAG, a. s. LUBENÍK , Vladimír Beňo, STROJKOV, Mitrová Jolana, M - M - Servis, Ing. Ľubomír KNOPP.
Celkovo sa do turnaja prihlásilo 7 žien a 48 mužov.
V prvej mužskej kategórii do 22 rokov sa súťažilo v troch podskupinách. Hráči boli pripravení veľmi kvalitne, každú chybu a zaváhanie súper hneď využil vo svoj prospech. Po vyrovnaných súbojoch sú výsledky nasledovné:
1. Jaroslav Siman (Revúca)
2. Ján Ružiak (Revúca, časť Revúčka)
3. Róbert Rogos, ml. (Revúca)
V druhej, najpočetnejšej kategórii, súťažilo až 20 mužov v štyroch podskupinách. Bolo to náročné, pretože tu bolo množstvo vynikajúcich hráčov, ktorí by mohli konkurovať aj profesionálom. Ani v tejto kategórii neostane putovný pohár u nás, ale poputuje do Hnúšte, odkiaľ pochádza víťaz Lukáš Koncz.
Na druhom mieste sa umiestnil minuloročný víťaz Emil Šmelko a bronz získal „Dlholúšan“ Tibor Fazekaš. V kategórii nad 50 rokov sme mali len dvoch pánov - úspešnejší bol Milan Kvetko, farby Muránskej Dlhej Lúky hájil strieborný Ján Hudák. Ako už bolo v úvode spomenuté, vlastnú kategóriu mali aj registrovaní hráči. Najúspešnejší bol Róbert Zacher, druhé miesto získal Róbert Rogos st. a bronz Jozef Kelich. Všetci traja úspešní súťažiaci sú z Revúcej.
Za nami je ďalší ročník stolnotenisového turnaja. Športovci predviedli svoje umenie, diváci povzbudzovali a potleskom odmenili športové správanie a peknú hru.
Veľa divákov sa dobre zabavilo a štartujúci si dobre zahrali s kvalitnými súpermi. Na mnohých hráčoch hlavne z našej obce bolo vidno účinok tréningov absolvovaných pred turnajom.
Sláva víťazom, česť porazeným! Ďakujeme a dovidenia o rok!
(Zdroj: Oficiálna stránka Muránskej Dlhej Lúky)
VÝSLEDKY 2. ROČNÍKA STOLNOTENISOVÉHO TURNAJA O POHÁR STAROSTU OBCE
{jcomments on}

































Už po tretíkrát sa 16. februára 2013 v sále kultúrneho domu v Muránskej Dlhej Lúke zišli priaznivci stolného tenisu. Konal sa tu totiž 2. ročník stolnotenisového turnaja o Putovný pohár starostu obce. Športové podujatie sa už pomaly, ale iste stáva tradičným a stále viac známym a populárnejším v širokom okolí. Už v predchádzajúcom ročníku „prekročil“ hranice nielen tejto obce, ale i okresu, ba i kraja. Aj v tomto roku zaregistrovali súťažiacich z Muránskej Dlhej Lúky, Nižnej Slanej,
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-