1. Ako hodnotíte sezónu 2016 – 2017?
V krátkej štvorročnej histórii klubu bola sezóna 2016/2017 našou najúspešnejšou. A - družstvo sa umiestnilo v 4. lige Gemer-Spiš na vynikajúcej 6. priečke a B-družstvo v najvyššej okresnej súťaži v 5. lige Gemer taktiež na 6. priečke. S oboma umiestneniami sme boli nadmieru spokojní.
2. V akom zložení pracuje výbor?
S.T.K. PLEŠIVEC (Stolnotenisový klub Plešivec) bol úspešne zaregistrovaný na MV SR dňa 30.7.2013 ako občianske združenie (nezisková organizácia). Najvyšším orgánom je členská schôdza, ktorá pozostáva zo všetkých členov združenia. Najvyšším výkonným orgánom je predsedníctvo, ktoré bolo zvolené v zložení Ing. František Nemčok, Ján Šofranko a Mgr. Ondrej Skokan. Štatutárom OZ je Ing. František Nemčok, ktorý je zároveň predsedom klubu.
3. S ktorými výsledkami nie ste spokojný?
Minulý ročník v 4. lige bol špeciálny novým systémom súťaže, ktorý bol zriadený z dôvodu reorganizácie najvyššej krajskej súťaže. 12 družstiev hralo jednokolovo každý s každým (buď doma alebo
vonku) a po odohratí prvej časti sa tabuľka rozdelila na 2 skupiny a to o 1. - 6. miesto a o 7. - 12. My sme v prvej časti hrali vynikajúco, podávali sme kvalitné výkony a zaslúžene sme skončili napokon na 5. mieste. Pred sezónou sme boli považovaní za outsiderov súťaže aj z dôvodu dlhšej absencie Petra Oleára, ktorý bol po operácii nohy a nevedeli sme kedy sa vráti do kolotoča zápasov, ale napriek tomu bola sila nášho kolektívu ohromná a po skvelom úvode sme sa postupne stali čiernym koňom súťaže. Rozhodne sme chceli vyťažiť viac v derby zápasoch s Gemerskou Polomou a Rožňavou, kde sme napokon utrpeli dve tesné prehry 8:10. Ale po poslednom zápase v Spišských Vlachoch vypukla v našom družstve obrovská radosť. V nadstavbovej skupine o 1.- 6. miesto sme dali priestor aj hráčom, ktorí počas sezóny hrávali vo väčšine času v B - družstve. Tie výsledky už neboli také ideálne, možno došlo v našom družstve aj k vnútornému uspokojeniu z umiestnenia po prvej časti, ale nesmieme zabudnúť aj na silu, skvelú formu a kvalitu našich súperov. Čerešničkou na torte bola výhra s Rožňavou na ich palubovke.
4. Ako prebiehala príprava na nový ročník?
Tá príprava nebola taká ako sme si predstavovali, keďže viacero našich hráčov cestovalo a aj v súčasnosti cestuje ďaleko za pracovnými povinnosťami, tak preto sme intenzívnejšie začali trénovať až koncom augusta. Podarilo sa nám posilniť o skúseného Alexandra Balázsa st., čo považujem za najvýraznejšiu zmenu v našom kádri pre novú sezónu. Zúčastnili sme sa na turnaji v Harichovciach a napokon sme celý tréningový proces zavŕšili zorganizovaním 3. ročníka súťaže družstiev s názvom TOP TEAMS CUP 2017 kde sme sa v silnom súťažnom poli umiestnili na vynikajúcom 2. mieste. Počas leta sme nezabudli ani na našich fanúšikov a milovníkov stolného tenisu kde sa nám podarilo pre nich zorganizovať 3. ročník Turnaja neregistrovaných hráčov a to v kategóriách mužov, žien a detí.
5. Ktorý z hráčov podával najlepšie výkony?
Keďže hráme súťaž družstiev, tak v prvom rade sa chcem poďakovať všetkým hráčom za ich predvedené výkony počas minulej súťažnej sezóny. Sila je hlavne v kolektíve, čo vystihuje aj naše motto: "Šport nás spája". Našim najúspešnejším hráčom bol Peter Bakoš, ktorý počas celého ročníka podával vyrovnané výkony a bol našim ťahúňom v 4. aj 5. lige a preto zaslúžene získal honor najlepšieho hráča najvyššej okresnej súťaže. Napokon sa v krajskom rebríčku ocitli 4 hráči z nášho družstva, okrem spomínaného Petra Bakoša aj František Nemčok, Norbert Bakoš a Peter Oleár, čo bol vynikajúci výsledok pre náš klub.
6. Ako hodnotíte vstup do novej súťažnej sezóny 2017/2018 ?
V 4. lige sme do súťaže vstúpili 2 výhrami a to v Krompachoch (SNV) a doma s Máriou Hutou (GL) a tak sme sa ocitli na líderskej pozícii. Potom prišla tesná prehra v derby zápase v Jablonove 8:10, kde o troch bodoch pre domácich rozhodlo aj nešťastné moje zranenie, kde som si natiahol lýtkový sval a tak som zápas v poslednom kole musel žiaľ zaskrečovať. Zranenie si vyžiada oddych na niekoľko týždňov. V poslednom odohranom 4. kole sme doma privítali Spišské Vlachy, kt. sme napokon tesne zdolali 10:8. V súčasnosti sa nachádzame na 4. priečke s 1 bodovým mankom na lídra z Letanoviec, čo považujem za vynikajúci vstup do nového súťažného ročníka. Vo vynikajúcom svetle sa ukazuje Szilárd Drenko a skvelé výkony podáva opäť Peter Bakoš. V tesnom závese sekundujú Peter Oleár a Norbert Bakoš.
Naše B - družstvo svoju sezónu odštartovalo v 5. lige domácou výhrou proti Rakovnici, ale žiaľ v ostatnom čase sa nám až tak nedarí, kde sme zaznamenali dve prehry, a to v Dobšinej a v domácom zápase proti Honciam.
Na záver by som sa chcel poďakovať našim rodinám, fanúšikom, obecnému zastupiteľstvu a Obci Plešivec, ZŠ Plešivec s vyučovacím jazykom slovenským a všetkým podnikateľským subjektom a fyzickým osobám, ktorí nám darovali 2%. Bez podpory všetkých si fungovanie nášho klubu neviem predstaviť, a preto sa nemalou mierou podieľajú na úspešnosti nášho klubu, za čo im vyslovujem jedno veľké ĎAKUJEM!
| Konečná tabuľka 6. ligy | Konečná tabuľka 4. ligy | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
Pripravil: Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-