Na 90. ročníku Medzinárodného maratónu v Košiciach štartovalo v rôznych kategóriách takmer 10 tisíc športovcov a športovkýň. Medzi nimi sme v hlavnej kategórii medzi mužmi zaznamenali aj pretekárov z Gemera. Nezaradili sa svojimi výkonmi medzi popredných pretekárov, ale našli sme ich medzi plejádou ostatných, ktorí maratónsky beh na 42195 m berú ako doplnok k zdravému životnému štýlu. Preto je vhodné ich aj na stránke Maj Gemer spomenúť tak, ako dobehli do cieľa. Na 161. mieste skončil Adrian Dovala z Drnavy časom 3:10:54 hod. Za ním sme zaregistrovali v cieli na 270. mieste Jozef Palkovács z Rimavských Janoviec časom 3:21:07 hod., na 514. Jozef Sedlák z Revúcej, časom 3:36:25 hod. Na 837. mieste skončil Viktor Molnár z Rimavskej Soboty časom 3:58:01 hod., 981. Ivan Tomasik z Vyšnej Slanej dosiahol čas 4:10:37 hod. Na 1084 mieste sa umiestnil Peter Jánošík z Rákoša časom 4:19:13. Miroslav Gallo, ktorý štartoval za BK Turbo Gemer obsadil 1089. miesto časom 4:19:34 hod. Petra Polláka zo Slavošoviec sme zaznamenali v cieli na 1275 mieste časom4:53:49 hod. Medzi ženami sme nenašli žiadne zastúpenie z Gemera. Pre úplnosť dodajme, že víťaz medzi mužmi Korir Patrick Kiptanui z Kene dosiahol v tomto ročníku MMM čas 02:09:36 hod.
V disciplíne polmaratón muži dosiahli Gemerčania tieto výsledky:
93. Norbert Bukovič (Nika WRC Rožňava) 1:28:15 hod.,
156. Marian Varga (LK VD Dobšiná) 1:32:37
166. Juraj Husár (Ml. Dobšiná) 1:33:01
286. Benjamin Bačo (Brzotín) 1:38:46
296. Peter Fafrák (Rožňava) 1:39:08
345. Marian Šesták (Rimavská Sobota) 1:40:37
783. Roman Hubert (Rimavská Sobota) 1:52:33
786. Roman Antal (Revúca) 1:52:41
1530. Ondrej Slabej (Revúca) 2:20:04
1531. Stanislav Levrinc (Rochovce) 2:24:40
1666. Tibor Klein (Dobšiná) 3:42:19.
Víťazný čas 1:09:04 dosiahol Tibor Sahajda z Raslavíc, zo žien bola najlepšia Katarína Berešová z TJ Obal servis Košice časom 1:14:31 hod.
Polmaratón – ženy Gemerčanky:
20. Marta Smereková (LK VD Dobšiná) 1:38:31
59. Katarína Vargová (LK VD Dobšiná) 1:48:17
343. Erika Lajgútová (Tornaľa) 2:13:14 hod.
Na Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach si 6. októbra 2013 zabehol polmaratónsku trať aj Stanislav Levrinc z Rochoviec. Ako sa zdôveril, nie je ani maratónec, ani pretekár. Má už 45 rokov a preto sa na tento svoj prvý krok pripravoval tri mesiace, za ktoré schudol 20 kilogramov. Jeho motiváciou bolo v jednom kuse prebehnúť trať polmaratónu. To sa mu aj podarilo. Dosiahol čas, ako už vyššie spomíname, 2:24:40 hod a za najlepším zaostal vyše hodiny. Obsadil síce 1561. miesto, ale i tak mal úžasný pocit z toho, že dobehol a splnil svoj cieľ v úplnej pohode. Po prvýkrát tak pokoril hranicu 21 kilometrov od štartu do cieľa. Má sa teda čím pochváliť. Jeho prvými obdivovateľmi bol syn a manželka, ako to vidieť aj z jeho videa, ktoré nám poslal. Dôkaz o tomto počine mu bude pripomínať v podobe medaile z 90. ročníka MMM 2013 v Košiciach. "Obdivujem maratóncov a prajem im veľa športových a osobných úspechov," povedal na záver. Ku gratulantom sa pripája aj stránka Maj Gemer!
OBRÁZKY St. LEVRINCA Z ROCHOVIEC Z JEHO PRVÉHO POLMARATÓNU V KOŠICIACH
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a