4:53:49 hod. Medzi ženami sme nenašli žiadne zastúpenie z Gemera. Pre úplnosť dodajme, že víťaz medzi mužmi Korir Patrick Kiptanui z Kene dosiahol v tomto ročníku MMM čas 02:09:36 hod.
V disciplíne polmaratón muži dosiahli Gemerčania tieto výsledky:
93. Norbert Bukovič (Nika WRC Rožňava) 1:28:15 hod.,
156. Marian Varga (LK VD Dobšiná) 1:32:37
166. Juraj Husár (Ml. Dobšiná) 1:33:01
286. Benjamin Bačo (Brzotín) 1:38:46
296. Peter Fafrák (Rožňava) 1:39:08
345. Marian Šesták (Rimavská Sobota) 1:40:37
783. Roman Hubert (Rimavská Sobota) 1:52:33
786. Roman Antal (Revúca) 1:52:41
1530. Ondrej Slabej (Revúca) 2:20:04
1531. Stanislav Levrinc (Rochovce) 2:24:40
1666. Tibor Klein (Dobšiná) 3:42:19.
Víťazný čas 1:09:04 dosiahol Tibor Sahajda z Raslavíc, zo žien bola najlepšia Katarína Berešová z TJ Obal servis Košice časom 1:14:31 hod.
Polmaratón – ženy Gemerčanky:
20. Marta Smereková (LK VD Dobšiná) 1:38:31
59. Katarína Vargová (LK VD Dobšiná) 1:48:17
343. Erika Lajgútová (Tornaľa) 2:13:14 hod.
Na Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach si 6. októbra 2013 zabehol polmaratónsku trať aj Stanislav Levrinc z Rochoviec. Ako sa zdôveril, nie je ani maratónec, ani pretekár. Má už 45 rokov a preto sa na tento svoj prvý krok pripravoval tri mesiace, za ktoré schudol 20 kilogramov. Jeho motiváciou bolo v jednom kuse prebehnúť trať polmaratónu. To sa mu aj podarilo. Dosiahol čas, ako už vyššie spomíname, 2:24:40 hod a za najlepším zaostal vyše hodiny. Obsadil síce 1561. miesto, ale i tak mal úžasný pocit z toho, že dobehol a splnil svoj cieľ v úplnej pohode. Po prvýkrát tak pokoril hranicu 21 kilometrov od štartu do cieľa. Má sa teda čím pochváliť. Jeho prvými obdivovateľmi bol syn a manželka, ako to vidieť aj z jeho videa, ktoré nám poslal. Dôkaz o tomto počine mu bude pripomínať v podobe medaile z 90. ročníka MMM 2013 v Košiciach. "Obdivujem maratóncov a prajem im veľa športových a osobných úspechov," povedal na záver. Ku gratulantom sa pripája aj stránka Maj Gemer!
OBRÁZKY St. LEVRINCA Z ROCHOVIEC Z JEHO PRVÉHO POLMARATÓNU V KOŠICIACH

































Na 90. ročníku Medzinárodného maratónu v Košiciach štartovalo v rôznych kategóriách takmer 10 tisíc športovcov a športovkýň. Medzi nimi sme v hlavnej kategórii medzi mužmi zaznamenali aj pretekárov z Gemera. Nezaradili sa svojimi výkonmi medzi popredných pretekárov, ale našli sme ich medzi plejádou ostatných, ktorí maratónsky beh na 42195 m berú ako doplnok k zdravému životnému štýlu. Preto je vhodné ich aj na stránke Maj Gemer spomenúť tak, ako dobehli do cieľa. Na 161. mieste skončil Adrian Dovala z Drnavy časom 3:10:54 hod. Za ním sme zaregistrovali v cieli na 270. mieste Jozef Palkovács z Rimavských Janoviec časom 3:21:07 hod., na 514. Jozef Sedlák z Revúcej, časom 3:36:25 hod. Na 837. mieste skončil Viktor Molnár z Rimavskej Soboty časom 3:58:01 hod., 981. Ivan Tomasik z Vyšnej Slanej dosiahol čas 4:10:37 hod. Na 1084 mieste sa umiestnil Peter Jánošík z Rákoša časom 4:19:13. Miroslav Gallo, ktorý štartoval za BK Turbo Gemer obsadil 1089. miesto časom 4:19:34 hod. Petra Polláka zo Slavošoviec sme zaznamenali v cieli na 1275 mieste časom
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-