Výsledok jeho práce je rovnako zaujímavý, akým sa prejavili aj súťažiaci. Veď sa len pozrite, čo sa všetko ukrývalo nielen v pohotovosti, ale aj v zladenosti a šikovnosti súťažiacich so svojimi koníkmi. Víťazov potešili aj ceny, keď najlepší furman dňa s najlepším bodovým hodnotením získal hriňovskú fujaru. Dozvedeli sme sa, že o túto súťaž, ktorá je na Slovensku veľmi obľúbená medzi furmanmi, prejavilo záujem vyše 5500 divákov. Pripravili sa aj miestni podnikatelia, ktorí pre nich postavili 60 stánkov s rôznym občerstvením, ale okrem nich bolo vidieť zaujímavé remeselné výrobky a rozličný tovar. Pochutili si aj na zabíjačkových špecialitách. Potešený z tohto zaujímavého podujatia bol aj primátor Hriňovej Mgr. Stanislav Horník. Nepodarilo sa nám zistiť, či popri odštartovaní súťaže sa aj on povozil na sánkach, ktoré “fujazdili” v areáli pretekov, ťahané koňmi a poníkmi. Ale mnohí návštevníci to využili aj s deťmi. A ešte jedna zaujímavosť: ozaj bolo nevšedné vidieť výkon ťažných koní, ktoré sedem kubíkov dreva v tejto súťaži potiahli až do vzdialenosti 67 metrov. Tí, ktorí sa v tom vyznajú, iste ocenili ich výkon. Tak sa mohol aj pán Poboček vrátiť domov do Revúcej so silnými zážitkami, ktoré v ten deň blízko Hriňovej prežil. Pravda, Hriňová nepatrí do regiónu Gemera, ale záujem aj Gemerčanov o túto súťaž bol silnejší, než hranice regiónu.
MG od


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a