V termíne 7.-14. júla 2012 sa v historickom centre Košíc, na Silickej planine, v Herľanoch, na Izre a na Jahodnej budú konať Juniorské majstrovstvá sveta v orientačnom behu. Na základe poverenia medzinárodnej federácie IOF a Slovenského zväzu orientačných športov je hlavným organizátorom podujatia Klub orientačného behu Akademik TU Košice. Spoluorganizátorom je tiež Technická univerzita Košice, mesto Košice a klub OB Sokol Kysak. Patronát nad podujatím prevzal primátor Richard Raši: „Orientačný beh je stále populárnejší šport, ktorý vedie ľudí bližšie k prírode a prírodným krásam. Preto aktívne, aj finančne, podporujeme všetky podobné aktivity prepájajúce šport a trávenie času mladých ľudí v prírode."
Košičania sa môžu tešiť, že napriek tomu, že sa jedná o typický lesný šport, účastníkov podujatia môžu uvidieť aj priamo v centre mesta. Bude to jednak počas otváracieho ceremoniálu, ďalej počas pretekov v šprinte a tiež počas slávnostného dekorovania medailistov.
Program JMS:
7. júl 20:00-21:00 JMS otvárací ceremoniál centrum KE, Dolná brána
8. júl 14:00-17.00 JMS šprint centrum KE
17:30 Odovzdávanie cien, KE centrum v cieľovej časti
9. júl 9:00-16:30 JMS dlhá trať Silická planina
16:45 Vyhodnotenie, Silická planina v cieľovej časti
10. júl voľný deň
11. júl 10.00-13.00 JMS stredná trať -kvalifikácia Herľany
12. júl 9.00-14.00 JMS stredná trať- finále Izra
14:00 Vyhodnotenie, Izra v cieľovej časti
20:00 -20:45 Odovzdávanie cien dlhá a stredná trať, KE Dolná brána
13. júl 10.00-13.00 JMS štafety Jahodná
14:15 Odovzdávania cien, Záverečné vyhodnotenie, Jahodná cieľová časť
19:00-01:00 Banket, KE Cassovar
Podujatia sa zúčastní cca 415 športovcov s doprovodom zo 40 krajín sveta, pričom každú krajinu môže reprezentovať max. 6 juniorov a 6 junioriek. Juniori a juniorky vo veku 16-20 rokov budú súťažiť v 4 disciplínach – šprint, dlhá trať, stredná trať a štafety.
Doteraz sa ubytovali účastníci z Austrálie, Nového Zélandu, Číny, Hong Kongu, Japonska, Izraelu, Juhoafrickej republiky, Španielska, Ameriky, Veľlkej Británie, Kanady, Írska, Švédska, Bulharska, Bieloruska, Rumunska, Ukrajiny, Ruska, Poľska, Nemecka, Chorvátska, Rakúska, Českej republiky, Švajčiarska, Dánska, Slovinska, Lotyšska, Talianska.
Očakávajú sa ešte výpravy z Turecka, Litvy, Francúzka, Nórska, Fínska, Estónska, Belgicka, Portugalska, Maďarska, Moldavska, Srbska, Slovenska.
V drese Slovenska majú reálnu šancu postaviť sa na štart až 6 pretekári Akademika TU (Katarína Papugová, Ivana Ďurčová, Kristína Ugrayová, Tomáš Mušinský, Róbert Barcík a Martin Šmelík) a taktiež 3 pretekári zo Sokola Kysak (Dávid Franko, Ľudmila Sokolová, Juraj Sokol).
Susednú Českú republiku budú reprezentovať pretekári (Adam Chloupek, Filip Hadač, Jan Petržela, Johan Vavrys, Michal Hubáček, Marek Schuster, Lenka Knapová, Markéta Novotná, Markéta Poloprutská, Petra Pavlovcová, Tereza Novotná, Vendula Horčieková).
Majstrovstvá budú mať aj sprievodné podujatia v podobe Veľkej ceny Slovenska, Pohára rektora TUKE a Pohára Slovenského krasu. Na tomto podujatí organizátori očakávajú účasť 700-800 pretekárov.
Program PSK:
12. júl 14.00-17.00 Pohár Slovenského krasu, Izra 1. etapa
13. júl 14.00-17.00 PSK, Jahodná 2. etapa
14. júl 10.00-15:00 PSK, 3. etapa Silická planina
15. júl 10.00-15:00 PSK, 4. etapa Silická planina
Zdroj: The Epoch Times
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.