Skúste si predstaviť, že váš manžel má narodeniny a je na vás, ako správnej manželke, čo mu za darček pripravíte. Za tie roky, čo ste spolu ich bolo zrejme neúrekom. Niekto si povie: dala som mu deti, čo iné a krajšie môže byť? Preto je každému ťažko niečo nové vymýšľať, a ešte také, aby to nebol vecný darček, ale skôr niečo nehmotné, čo sa v mysli človeka dlho udrží a na čo sa dlho príjemne spomína.jazde. Váš spolujazdec však stále rozmýšľa, či jeho manželka mu povedala všetko naozaj tak, ako to včera od nej počul. K jeho 45. narodeninám mu nekúpila nič hmotného, ale polhodinový let malým lietadlom ponad rodný kraj. Keď ho však zaviezla až takmer k malému bielo-červenému lietadielku, ktoré s pilotom už na neho čakalo, uvedomil si čistú pravdu. Niekomu pri tom prudko stúpne adrenalín, niekto sa možno usmeje s ústami doširoka. V jubilujúcom manželovi, nazvime ho napríklad Jaroslav, to vyvolalo radostný pocit. Vždy mal záujem sa raz povoziť malým lietadlom, preletieť ponad rodnú obec, či sa pozrieť z výšky ako to v tomto údolí vyzerá. Preto si rád sadol do lietadla, v ktorom ho už privítal pilot Miši, ako ho známi prezývajú. Sám v očakávaní naplnenia tohto darčeka, ktorý pre neho, ako pasažiera, vymyslela jeho manželka s dcérkou Barborkou. Na dlhé reči nebol čas, počasie ideálne na lietanie, aj na krásny pohľad na Štítnickú dolinu, ktorú po krátkom vzlietnutí sledujú pod sebou. Keď spoznávajú strechy domov jednej dediny za druhou, preletia i nad Čiernou Lehotou a skúsia si i nenáročný obrat.
Odmenený Jaro zažil nevšedný pocit, ktorý označil ako niečo úžasné, čo doteraz ešte nezažil. Obraz pod ním dostal nevšedné kontúry a oči zrazu videli to, čo sa nenaskytne každému. Keď lietadlo nabralo kurz nad jeho rodný dom a záhradu - uvidel niečo, čo mu ešte viac zvýraznilo tento nevšedný pocit. V ich záhrade na zemi leží čosi veľké a biele. To jeho dcéra vyšla ráno do záhrady a rozprestrela veľké biele srdce, ktoré deň predtým vystrihli z plachty a kývala ostošesť. Takmer ani nestihne jej otec v lietadle nasmerovať objektív fotoaparátu, aby túto udalosť zvečnil pre svoju rodinu.
Stihol zachytiť aj iné pohľady, a tak vám ich dnes ponúkame, aby ste sa aj vy pokochali nevšednými pohľadmi z vtáčej perspektívy na prírodu a obce Štítnickej doliny. Možno sa rozhodnete aj vy takto odmeniť svojho najbližšieho, alebo možno aj seba, a vyskúšate si prelet malým lietadielkom ponad svoju rodnú obec, či iné vám blízke miesta. Želám vám príjemné počasie a ešte príjemnejší let s pilotom Mišim, aspoň taký, ako ho mal pred pár dňami pán Jaroslav z horného Gemera. Cesta z Tornale domov iste nemusela byť vyplnená prehrávaním hudby v aute. Naviac, keď si obdarený manžel dobrovoľne predĺžil polhodinový len na takmer 50 minútový.
Páčil by sa Vám takýto nevšedný darček k narodeninám? Odporúčam vám pozrieť si jednu z nových stránok na Gemeri na adrese: www.podsizalietat.sk a svet je na pár chvíľ celkom váš. Možno zaberie aj na vás.
Ondrej Doboš
Foto:
{gallery}volnycas/lietanie{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.