M. Činovského (2011). Zo stavebných architektonických pamiatok si filatelisti uložili známky s vyobrazením románskej rotundy v Šiveticiach (2009), kaštieľom v Betliari (2010), hradom Krásna Hôrka (1998) a v januári 2015 bude pod poradovým číslo 580 vydané zobrazenie Mauzólea Andášiovcov v Krásnohorskom Podhradí.
Milovníci výtvarného umenia sa v minulosti potešili najmä v roku 2000 vydaním zobrazenia fresky "Snímanie z kríža" (14 stror.) z Koceľoviec. Monumentálne pôsobí hárček "Metercia" z dieľne majstra F.Horniaka (2011) zobrazujúcu tabuľovú maľbu z r. 1513 uloženú v katedrále v Rožňave.
Viaceré známky svojim námetom - obsahom sa nepriamo dotýkajú i histórie Gemera, napr. vydania k výročiu Slovenského povstania 1848-1849.
Filatelisti evidujú i né poštové doklady a materiály a tých je dosť. V závere spomeniem najmä príležitostné poštové pečiatky používané na poštách pri určitej príležitosti. Z oblasti Gemera ich môžete mať v zbierke vyše 20! Osemnásť z týchto PPP navrhol výtvarník Š. Burčo (a nájdete ich na www.pofis.sk pod heslom autori).
Čo by sme radi privítali na známkach v budúcnosti? Každý má svoju tému..., ale určite by tam mal byť malý organ z kostola v Štítniku, či príroda Slovenského krasu, osobnosti študujúce v Rožňave na dnes už zaniknutej škole na Ul. zeleného stromu, ktorá hrdo niesla pomenovanie po Samuelovi Tomášikovi.
Bš
[cincopa A8FApOs1FJiz]

































Gemer so svojim čarom prírody a kultúry je významným regiónom Karpát. Z väčšej časti je dnes súčasťou Slovenska a tomu zodpovedá i jeho zastúpenie vo filatelistických materiáloch. V Maďarsku vydali niekoľko emisií o prírode a jaskyniach Aggteleckého národného parku. Z osobností pôsobiacich na tomto území venovali známku napr. Andreasovi Cházárovi (nar. v r. 1745 v Joviciach, zomrel v r. 1816 v Rožňave), právnikovi a priekopníkovi liečebnej pedagogiky. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a