Vypracovanie správneho cesta vyžaduje čas, trpezlivosť, pozornosť a myslím, že celý úkon je veľmi potrebné pozorovať, aby výsledok bol podľa našich predstáv. Vo Vašom prípade, to ináč nebude, ale predsa domáce gazdinky sú zvyknuté na menšie množstvá a Vy musíte pracovať s oveľa väčšou hmotou, veď napokon ako som v úvode napísala, kysnuté cesto sa správa ako živý materiál. Ako si s tým poradíte?

Záprava, ručné miesenie ďalej vyštikovať, vyváläť, plniť, krutiť a piecť – veľmi zjednodušený postup. Všetko potrebuje svoj čas. So všetkým je potrebné „pohrať sa“, cítiť to v rukách, mať v oku a najviac je potrebné vkladať lásku k tejto činnosti. Naposledy sme robili koláče z 50 kg múky, ale na takú svadbu sme zaprávali aj z
Kto Vás naučil, že s kysnutým cestom je potrebné „pohrať sa“, aby výsledný produkt bol nielen chuťovo, ale aj vzhľadovo použiteľný?
Je veľmi dôležité, ako si už poznamenala, že kysnuté cesto potrebuje všetky zmysly – je závislé od rôznych okolností, napr. kvality múky, droždia..., a práve z tohto dôvodu si potrebný materiál nakupujem sám, aby som predišiel prípadným komplikáciám. Prvýkrát mi pec učarovala v ranom detstve, ešte za čias kedy som navštevoval materskú školu. Tu som skúšal prvé koláčiky z plastelíny, beräce, vrkoče... Tiež musím spomenúť susedovu pec na pečenie chleba, ktorá mi učarovala natoľko, že i dnes mám na ňu živé spomienky v podobe nezabudnuteľnej vône, ktorá sa z nej šírila pri pečení chleba.
Svadobné koláče, koláče na hodovanie a iné príležitosti – aké druhy kysnutých ciest pripravujete (tučné cesto, jemné cesto, vyprážané cesto, slané cesto) a čím všetkým ich plníte a zároveň, ktoré sú najviac žiadané?
Pečieme klasické polomské koláče tzv. rošťky, beräce, kačky, štedrák, kúchen, bogáče. Plnky? Ako si kto zažiada – orechy, mak, tvaroh, lekvár, kakao, kokos, ďatle, figy, ale aj rôzne ovocie – brusnice, čučoriedky, jahody, proste kto na aké má chuť.
Rád rozmaznávate najbližších príbuzných svojimi sladkými, možno aj slanými dobrotami, alebo ako to zvyčajne býva pre domácich: “...čo ostane to Zuzane a čo zvýši to Mariši... ?
Snažím sa každému vyhovieť podľa jeho priania a samozrejme, že moji „kolegovia“ chodia aj s deťmi, preto mám pre ne zvlášť slabosť a upečiem aj netradičné, ako sú sladké pagáče, ktoré sú síce plnené škvarkami, ale sú na sladko aj s posýpkou kryštálového cukru.
Ešte dnes mám v živej pamäti Vaše televízne vystúpenie v relácii Kurnik šopa holubník s Oldom Hlaváčkom. Ako si na to spomínate?

Mám na to veľmi milé spomienky a všimol som si, že poniektorí moji kamaráti Polomci boli veľmi všímaví, lebo si všimli aj nejaké nezrovnalosti. Pravda je taká, že počas nakrúcania je potrebné čo to vynechať a hlavne zaranžovať, čo sa potom môže javiť ako chyba alebo neskutočné, odlišné od reality. Ale myslím si, že to vôbec neprekáža, nakoľko každý, kto sa venuje pečeniu pozná zákonitosti správneho koláča, ktoré bolo potrebné zachovať a tí ostatní ma potešili, že si ma pozreli aj v televízii.
Rady dobre mienené pre gazdinky - čitateľky našich novín, môžeme prezradiť?
Každému rád osobne poradím, ale predsa niečo – aby nám koláč nepraskol počas pečenia, musíme mu dať na pekáči dostatok priestoru tak, aby sa jeho okraje nedotýkali bokov plechu. Príliš veľa cukru spôsobí, že pri pečení môže dôjsť k jeho prasknutiu. Ďalším mojím postrehom je krájanie samotného výrobku, ktorý je dobre krájať až na druhý deň (povrch koláča nebude praskať, ani sa deformovať). Moja zásada je: koľko múky, toľko plnky (1:1).
Je nejaký produkt, ktorý ste ešte nevyskúšali, alebo by ste radi mali vo svojom receptári a nie a nie sa k nemu dostať?
Nie, pečiem to čo chcem, iné ma neláka (úsmev).
Na záver jednoduchá otázka – čo pre Vás znamená folklór, čo koláče a čo kostol, či krosná?
Odpoveď je jednoduchá, všetko tvorí jeden celok, ktorý mi súčasne umožňuje relax a vyrovnanie, pretože sa navzájom dopĺňajú tak ako naše pečenie koláčov okorenené spevom, humorom, dobrou náladou a pocitom naplnenia spokojnosti.
Domáce kysnuté koláče v našej obci nájdeme temer v každej domácnosti. Nikdy nezabudnem na naše staré mamky, pre ktoré kysnutý koláč bol neodmysliteľnou súčasťou každého sviatku, či veselia. Krásne voňavo-šteklivé nedeľné stoly zakryté vyšívaným obrúskom/pärtkom ukrývali beräce, rošťky našich starých mám. Vladimír Lišuch povýšil polomské koláče na kráľovské hody najmaškrtnejších jazýčkov v rôznych kútoch Slovenska, ale aj všade tam, kde máme blízkych, za hranicami našej vlasti (Anglicko, Rakúsko, Holandsko, Česko, Maďarsko). Prajeme mu, aby ho sily neopúšťali a ako sám povedal, kvalitu práce ľudských rúk jeho pomocníkov nedokáže odmeniť zlatom, preto im vyslovuje veľké ĎAKUJEM, tak aj naša redakcia vyslovuje ďakujem za jeho čas, ktorý si vyhradil pre naše stretnutie pri slove.
Zhovárala sa D. Červenáková
{gallery}volnycas/pecenie/lisuch{/gallery}
{jcomments on}

































Kto by nepoznal chuť a vôňu, ktorou dráždi naše zmysly Vladimír Lišuch, alebo pokiaľ chcete Vlado, ako ho v obci Gemerská Poloma poznáme? Kysnuté koláče – droždie, cukor, vlažné mlieko... - cesto, ktoré sa správa ako keby malo v sebe život, a práve to tvorí neoddeliteľnú súčasť bytia nášho rodáka. Túto „záhadu“ nám, milí čitatelia, predstaví človek, ktorý dnes pootvorí dvere do svojej dielničky šikovných rúk a zároveň sa spoločne prenesieme do „výrobne“ polomských koláčov, ktoré sú preslávené i mimo hraníc našej obce, ba i Slovenska, a tak sa môžeme tešiť aj my, že „ochutnáme“ z preslávených dobrôt nášho rodáka.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a