Vypracovanie správneho cesta vyžaduje čas, trpezlivosť, pozornosť a myslím, že celý úkon je veľmi potrebné pozorovať, aby výsledok bol podľa našich predstáv. Vo Vašom prípade, to ináč nebude, ale predsa domáce gazdinky sú zvyknuté na menšie množstvá a Vy musíte pracovať s oveľa väčšou hmotou, veď napokon ako som v úvode napísala, kysnuté cesto sa správa ako živý materiál. Ako si s tým poradíte?

Záprava, ručné miesenie ďalej vyštikovať, vyváläť, plniť, krutiť a piecť – veľmi zjednodušený postup. Všetko potrebuje svoj čas. So všetkým je potrebné „pohrať sa“, cítiť to v rukách, mať v oku a najviac je potrebné vkladať lásku k tejto činnosti. Naposledy sme robili koláče z 50 kg múky, ale na takú svadbu sme zaprávali aj z
Kto Vás naučil, že s kysnutým cestom je potrebné „pohrať sa“, aby výsledný produkt bol nielen chuťovo, ale aj vzhľadovo použiteľný?
Je veľmi dôležité, ako si už poznamenala, že kysnuté cesto potrebuje všetky zmysly – je závislé od rôznych okolností, napr. kvality múky, droždia..., a práve z tohto dôvodu si potrebný materiál nakupujem sám, aby som predišiel prípadným komplikáciám. Prvýkrát mi pec učarovala v ranom detstve, ešte za čias kedy som navštevoval materskú školu. Tu som skúšal prvé koláčiky z plastelíny, beräce, vrkoče... Tiež musím spomenúť susedovu pec na pečenie chleba, ktorá mi učarovala natoľko, že i dnes mám na ňu živé spomienky v podobe nezabudnuteľnej vône, ktorá sa z nej šírila pri pečení chleba.
Svadobné koláče, koláče na hodovanie a iné príležitosti – aké druhy kysnutých ciest pripravujete (tučné cesto, jemné cesto, vyprážané cesto, slané cesto) a čím všetkým ich plníte a zároveň, ktoré sú najviac žiadané?
Pečieme klasické polomské koláče tzv. rošťky, beräce, kačky, štedrák, kúchen, bogáče. Plnky? Ako si kto zažiada – orechy, mak, tvaroh, lekvár, kakao, kokos, ďatle, figy, ale aj rôzne ovocie – brusnice, čučoriedky, jahody, proste kto na aké má chuť.
Rád rozmaznávate najbližších príbuzných svojimi sladkými, možno aj slanými dobrotami, alebo ako to zvyčajne býva pre domácich: “...čo ostane to Zuzane a čo zvýši to Mariši... ?
Snažím sa každému vyhovieť podľa jeho priania a samozrejme, že moji „kolegovia“ chodia aj s deťmi, preto mám pre ne zvlášť slabosť a upečiem aj netradičné, ako sú sladké pagáče, ktoré sú síce plnené škvarkami, ale sú na sladko aj s posýpkou kryštálového cukru.
Ešte dnes mám v živej pamäti Vaše televízne vystúpenie v relácii Kurnik šopa holubník s Oldom Hlaváčkom. Ako si na to spomínate?

Mám na to veľmi milé spomienky a všimol som si, že poniektorí moji kamaráti Polomci boli veľmi všímaví, lebo si všimli aj nejaké nezrovnalosti. Pravda je taká, že počas nakrúcania je potrebné čo to vynechať a hlavne zaranžovať, čo sa potom môže javiť ako chyba alebo neskutočné, odlišné od reality. Ale myslím si, že to vôbec neprekáža, nakoľko každý, kto sa venuje pečeniu pozná zákonitosti správneho koláča, ktoré bolo potrebné zachovať a tí ostatní ma potešili, že si ma pozreli aj v televízii.
Rady dobre mienené pre gazdinky - čitateľky našich novín, môžeme prezradiť?
Každému rád osobne poradím, ale predsa niečo – aby nám koláč nepraskol počas pečenia, musíme mu dať na pekáči dostatok priestoru tak, aby sa jeho okraje nedotýkali bokov plechu. Príliš veľa cukru spôsobí, že pri pečení môže dôjsť k jeho prasknutiu. Ďalším mojím postrehom je krájanie samotného výrobku, ktorý je dobre krájať až na druhý deň (povrch koláča nebude praskať, ani sa deformovať). Moja zásada je: koľko múky, toľko plnky (1:1).
Je nejaký produkt, ktorý ste ešte nevyskúšali, alebo by ste radi mali vo svojom receptári a nie a nie sa k nemu dostať?
Nie, pečiem to čo chcem, iné ma neláka (úsmev).
Na záver jednoduchá otázka – čo pre Vás znamená folklór, čo koláče a čo kostol, či krosná?
Odpoveď je jednoduchá, všetko tvorí jeden celok, ktorý mi súčasne umožňuje relax a vyrovnanie, pretože sa navzájom dopĺňajú tak ako naše pečenie koláčov okorenené spevom, humorom, dobrou náladou a pocitom naplnenia spokojnosti.
Domáce kysnuté koláče v našej obci nájdeme temer v každej domácnosti. Nikdy nezabudnem na naše staré mamky, pre ktoré kysnutý koláč bol neodmysliteľnou súčasťou každého sviatku, či veselia. Krásne voňavo-šteklivé nedeľné stoly zakryté vyšívaným obrúskom/pärtkom ukrývali beräce, rošťky našich starých mám. Vladimír Lišuch povýšil polomské koláče na kráľovské hody najmaškrtnejších jazýčkov v rôznych kútoch Slovenska, ale aj všade tam, kde máme blízkych, za hranicami našej vlasti (Anglicko, Rakúsko, Holandsko, Česko, Maďarsko). Prajeme mu, aby ho sily neopúšťali a ako sám povedal, kvalitu práce ľudských rúk jeho pomocníkov nedokáže odmeniť zlatom, preto im vyslovuje veľké ĎAKUJEM, tak aj naša redakcia vyslovuje ďakujem za jeho čas, ktorý si vyhradil pre naše stretnutie pri slove.
Zhovárala sa D. Červenáková
{gallery}volnycas/pecenie/lisuch{/gallery}
{jcomments on}

































Kto by nepoznal chuť a vôňu, ktorou dráždi naše zmysly Vladimír Lišuch, alebo pokiaľ chcete Vlado, ako ho v obci Gemerská Poloma poznáme? Kysnuté koláče – droždie, cukor, vlažné mlieko... - cesto, ktoré sa správa ako keby malo v sebe život, a práve to tvorí neoddeliteľnú súčasť bytia nášho rodáka. Túto „záhadu“ nám, milí čitatelia, predstaví človek, ktorý dnes pootvorí dvere do svojej dielničky šikovných rúk a zároveň sa spoločne prenesieme do „výrobne“ polomských koláčov, ktoré sú preslávené i mimo hraníc našej obce, ba i Slovenska, a tak sa môžeme tešiť aj my, že „ochutnáme“ z preslávených dobrôt nášho rodáka.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-