Upútala ma peknými krojovanými bábikami, ktoré má uložené aj na sociálnej sieti. Výnimočné boli najmä vlachovským krojom, do ktorého má oblečené mužské, ženské i detské postavičky. Pravda, medzi nimi nájdete aj iné kroje z Gemera a tiež z iných regiónov Slovenska. Viem, že nie je sama, ktorá má podobného koníčka. Nezaháľa, nenudí sa ani v tomto veku, ale našla si záľubu a tej sa celá oddala. O koho ide? Prečítajte si nasledovné riadky.
Šitiu krojovaných bábik sa venujem s menšími prestávkami približne 15 rokov. Už ako malé dievčatko som rada šila, neskoršie háčkovala, plietla deťom čiapky, svetre a iné drobnosti, milovala som kreslenie. Keď som mala 14 rokov zakladal sa u nás folklórny súbor a ja som si okamžite zamilovala folklór. Bola som Vykúzliť bábiku, ktorá je maličká a k tomu, aby sa na pomerne malom priestore spravili podrobné krojované výšivky musí mať človek isté predpoklady. Alebo ste sa niekde učili tejto práci?
Som samouk, teda sama som sa naučila nielen šiť, ale aj iné ručné práce, ktoré k zhotoveniu bábiky potrebujem. Iba kurz paličkovanej čipky som absolvovala, lebo aj táto ručná práca ma očarila. Potrebujem hlavne chuť niečo pekné vytvoriť.
Čo všetko k vyhotoveniu krojovanej bábiky potrebujete a ktoré kroje sú pre vás najmilšie?
Mám veľa látok, stužiek, čipiek, gombíkov, bavlniek, koženku, kožu. Už mi niektorí ľudia aj posielajú nepotrebné čipky a iné ozdôbky. Vraj - ty to využiješ. Ušiť bábiku, peknú autentickú bábiku je veľmi náročné. Kroje z môjho okolia poznám, ale napriek tomu si ešte podrobne naštudujem detaily krojov, mám vzory. Bábiky z iných oblastí si podrobne naštudujem s materiálom..., napríklad Myjavu, Podpoľanie, či goralské. Každá bábika sa dá zobliecť a znova obliecť. Výroba bábik podľa náročnosti trvá približne tri týždne, až mesiac. Šijem na ženy oplecko, spodničku, zásterku, lajblík, z koženky čižmičky, vyrobím venček alebo čepiec, gorálky na krk, či cilingáše na pripnutie čepca. Zamilovala som si náš kroj z Gemera, z mojej rodnej obce Vlachovo.
Iste o Vašej práci vedia nielen vo Vlachove. Pokúsili ste sa so svojím krojovaným sprievodom aj niekde ukázať a prezentovať svoju prácu?
Reprezentovala som obec s mojími prácami na Podpolianskych slávnostiach v Detve. Boli tam súbory z každého kúta republiky, ale naše ženy a dievčatá boli nádherné a obdivované. Chodím aj na jarmoky, bola som i na Cassovia fest-e, ale väčšinou obliekam bábiky ako prezent do zahraničia. Sú už roztrúsené po svete, a to v Taliansku, Maďarsku, Rakúsku, Česku, Amerike, Kanade, Brazílii.
A čo hovoria ľudia o Vašej šikovnosti?
Zatiaľ mám pekné referencie, moje bábiky sa ľuďom páčia. Podporujú ma v tom hlavne moji synovia a inšpiruje malá vnučka, ktorej som prvý kroj ušila keď mala 9 mesiacov. Teraz má 3 roky a má už druhý kroj. V súčasnosti je na Slovensku už veľa žien, ktoré sa venujú tomuto koníčku. Momentálne si šijem bábiky do svojej zbierky, aby som ich mohla poskytnúť na rôzne výstavky. Máloktorá sa pri mne zdržala dlhšie.
Otázky pre Máriu Stachurovú položil a za odpovede ďakuje Ondrej Doboš
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.