Dnes vám s veľkou radosťou v našej rubrike predstavujem mladú študentku Maťku Tomášikovú, ktorá v súčasnosti žije v neďalekej obci, ale srdcom je vždy Polomka. Tak začína článok, ktorý sme našli na stránke Polomských novín, ktoré vychádzajú v Gemerskej Polome. Autorka v ňom ďalej uvádza: I keď pomenej navštevuje obecnú knižnicu, ale stále je našou čitateľkou a aktívne sa zapája do knižničných akcií. Vždy si rada prečíta naše Polomské noviny a z času na čas aj voľačím prispeje. Je neustále dobre naladená a každému rada ochotne pomôže. Možno si to ani neuvedomuje, ale na povolanie, ktorému sa zatiaľ ešte len „priúča“ je už teraz dobre nasmerovaná. Ako študentka má času pomenej, no predsa sa mi stihla pochváliť, že momentálne relaxuje, ako ináč, tvorivou činnosťou, ku ktorej ju priviedol moderný výdobytok dnešnej doby – internet. Občas sa aj mne minú myšlienky, a tak som Maťku nechala voľne rozprávať o jej novej záľube.o b r a z y z klincov
Už ako malá som obdarúvala svojich blízkych darčekmi, ktoré som sama vyrábala. Nielen z dôvodu, že som nemala peniaze, ale páčila sa mi už samotná činnosť niečo vyrobiť a tiež, že to, čo darujem je absolútny originál. Tento zvyk mi ostal dodnes. K vyrábaniu obrazov z klincov ma doviedla potreba sa nejakým spôsobom manuálne realizovať. Chcela som si nájsť činnosť, pri ktorej nemusím príliš rozmýšľať a popustím uzdu svojej fantázie. Na internete som našla tento jednoduchý návod, a tak som raz vyskúšala, čo z toho bude. Na prvý obraz som použila naozaj len čo som našla doma. S doskou ako podkladovým materiálom mi pomohol otec, samozrejme, aj veľkosť klincov mi vybral on. A ja som si už len našla prvý povrázok, ktorý sa mi zapáčil. Tento môj prvý obraz som venovala práve jemu. Ďalšie obrazy boli motívom podobné, stále som vytvárala srdiečka, avšak rôznych veľkostí, farieb.
Keď som sa osmelila skúšala som aj iné tvary - kvety, alebo písmená z ktorých som vytvárala nápisy. Pri takom náročnejšom obraze, kde pribijem niekoľko desiatok klincov si fakt oddýchnem a uvoľním sa. V budúcnosti by som chcela vylepšiť techniku s písmenami a skúsiť ešte komplikovanejšie motívy.
Väčšinou výber dreva nechávam na náhodu,
čo nájdem doma, to použijem. S opracovaním mi stále pomáha otec. Čo sa týka povrázku, používam špagáty, alebo vlny do ktorých vpletám kontrastujúcu bavlnku. Všetko vyberám podľa toho, čo si myslím, že by sa budúcemu majiteľovi páčilo, alebo to zladím podľa miestnosti, kde bude obraz bývať. Zvyknem tiež na zadnú stranu prilepiť nejaký citát či odkaz pre dotyčnú osobu, čím je darček ešte osobnejší a originálnejší.
Výrobu obrazu zvládne každý, kto vie v rukách držať kladivo a má aspoň kúsok trpezlivosti. Nepotrebujeme nič špeciálne - dosku, klince a nejaký povraz (vlna, špagát, povraz, niť). Postup je nasledovný: Na novinový papier si nakreslíme motív (srdiečko, hviezdu, písmená,...), vyznačíme si miesta, kde budeme pribíjať klince (každých 1; 1,5; 2 cm – podľa veľkosti obrazu), papier si prichytíme lepiacou páskou na dosku a začneme pribíjať klince. Dávame pozor, aby sme ich pribili rovno a približne do rovnakej hĺbky.
Dáme dole papier s nakresleným vzorom.
O jeden klinec si priviažeme povraz a náhodne s ním prechádzame okolo klincov, pričom vyplníme nakreslený motív. Na koniec nezabudnime urobiť opäť uzlík okolo klinca a obraz je hotový.
Zdá sa, že nie veľmi náročné a zároveň pekné, no zdanie môže klamať. Dozaista je potrebná istá dávka trpezlivosti, predstavivosti a tiež aj zručnosti. Prajeme našej Maťke nech sa jej v štúdiu darí, aby aj naďalej ostala dobrosrdečná a usmievavá ako ju poznáme. Už teraz sa teším na naše nové stretnutie v knižnici a prajeme len to, čo po čom sama túži. Do videnia Maťka v Polome.
D. Červenáková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.