a je podporované KSK. Sprevádza ľudí so špecifickými potrebami životom tak, aby mohli dôstojne žiť a integrovať sa do spoločnosti. Stará sa tiež o určitý počet prijímateľov sociálnych služieb.
V sprievode riaditeľky zariadenia PhDr. Ivany Antalovej sme mali možnosť prezrieť si podmienky bývanie klientov. Sú tu 1-2 posteľové izby, jedáleň, pekné sociálne zariadenia, spoločenská miestnosť, ergoterapeutická miestnosť. Zaujala nás napr. dielňa pre kreatívnu činnosť, kde klienti pracujú s rôznymi materiálmi, ako papier, textil, prútie a pod. Vyrábajú krásne darčekové predmety - obrázky, nástenky, rohožky, bábiky, dečky, košíky a pod. Všade po stenách chodieb visia vkusné obrázky a venčeky.
V rámci denného programu sa tiež venujú zeleninovej záhradke a kvetom v okolí zariadenia. Prekvapilo nás, že klienti v rámci podporovaného bývania sa vedia o seba postarať, sami si perú, upratujú i pomáhajú pri kuchynských prácach. Z hľadiska pohlavia prevažujú tu muži, sú tu iba dve ženy. Kapacita zariadenia je 21 osôb, čo je i naplnené. V rozhovore s nimi sme sa dozvedeli, že sa im v zariadení páči a cítia sa v ňom príjemne, je to ich domov.
Únia žien Slovenska má dlhodobo vo svojom programe dobrovoľníctvo, preto i rožňavská základná organizácia nadviazala spoluprácu s týmto zariadením. V budúcnosti sa budú členky podieľať na spríjemnení pobytu i pomoci klientom podľa ich potrieb.
Oľga Benediktyová, predsedníčka ZO ÚŽS Rožňava





























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a