V našej obci, v Gemerskej Polome, ĽUBOŠ GARČÁR, ponúka svoje služby v oblasti cukrárskej výroby. Prevádzka LAKOTY, s. r. o., sídli na Hviezdoslavovej ulici (č. 367). Ponúkame slovom a fotografiou, ktoré nám poskytol majiteľ, krátke nahliadnutie do jeho prevádzky.
 |
|
|
|
Túto prácu človek buď miluje, alebo ju nemôže robiť. Naozaj ste chceli byť cukrárom?
- Cukrársku školu som si vybral sám. Vždy som mal vzťah ku kresleniu a modelovaniu a tu som skĺbil pozitívny vzťah k tvoreniu a prácu, ktorá ma baví. No práca cukrára nie je len vymýšľanie a tvorenie nových toriet a zákuskov, ale aj práca s metlou a utierkou. Pracovné prostredie musí byť čisté a hygienické.
Je vidieť, že tvorivú prácu máte rád, ale práca pri sladkom pečení nie je ľahká ako sa zdá, je to veľký tlak, zodpovednosť, tiež ústretovosť k zákazníkovi a možno aj neustále vzdelávať sa nakoľko aj oblasť cukrárstva napreduje veľmi rýchlo. Ste ten typ cukrára, ktorý musí mať všetko premyslené, možno aj napísané až potom ide na vec?
- Samozrejme bez dobrej prípravy to nejde. Príprava je u mňa na prvom mieste, vždy si všetko vopred premyslím, napíšem, nachystám a potom aj práca ide jednoduchšie. Dobrá príprava je pri výrobe toriet veľmi dôležitá. Inšpiráciu hľadám v kuchárskych knihách, časopisoch a samozrejme na internete, kde nachádzam rôzne nové trendy zdobenia toriet.
Láska k pečeniu, sladkej pochúťke a miesto v srdci Vám zaberajú aj torty. Sú fantastickou pochúťkou. Majú mnoho variácií. Zručnosť a cit pre detail je neskutočná, každý zákazník si príde na svoje.
- Vždy sa snažím vyhovieť želaniu zákazníka. Trendom vo svete sú teraz torty celé potiahnuté marcipánom, no u nás ešte stále prevláda záujem o torty potiahnuté čokoládou. Ľudia majú rôzne želania a predstavy na výzdobu toriet a mojou úlohou je tú predstavu naplniť podľa mojich možností. Nie všetko sa dá zrealizovať.
 |
|
|
|
Idú sviatky – jar, zima, pripravujeme rodinnú oslavu a máme pozvaných hostí, nie každý je dosť zručný natoľko, aby vedel pre viac ľudí pripraviť sladké pohostenie. Aký sortiment výrobkov ponúkate?
- Pečiem klasické druhy rezov, rolád a zákuskov. V ponuke mám aj drobné linecké pečivo, na vianočné sviatky robím aj suché pečivo. Torty robím podľa želania zákazníkov, plnené rôznymi plnkami od klasických čokoládových cez ovocné až po tvarohové. Pre množstvo zákaziek pečiem len na objednávku vopred, no niekedy sa stane, že mám v piatok zákusky aj na voľný predaj, ale i to si treba telefonicky overiť.
Ponúkaný sortiment je bohatý, no predsa sú dnes na trhu aj mnohé iné sladké pochutiny (mafinky, croissanty, cookies) plánujete svoju ponuku obohatiť, či prevádzku rozšíriť?
- Pri množstve objednávok zatiaľ nie je v mojich silách rozširovať sortiment o sladké pochutiny (mafiny, croisanty, cookies) alebo o kysnuté pečivo či už sladké alebo slané. No v budúcnosti nevylučujem možnosť rozšírenia prevádzky.
Cukrársky výrobok je taký dobrý, ako dobré sú suroviny. Pri ich výbere iste zvažujete kvalitu a dodávateľa. Máte aj miestnych dodávateľov?
- Bohužiaľ naša legislatíva neumožňuje použitie vajec z domáceho chovou, ktoré nie sú pod kontrolou veterinárnej správy. To sa týka aj orechov, ovocia ale aj medu.
Pred nami sú sviatky Veľkej noci, máte svoj obľúbený výrobok, ktorý nesmie chýbať na sviatočnej domácej tabuli?
- U nás sa žiadne sviatky nezaobídu bez polomského koláša, ktorý som sa tu naučil piecť, a ktorý pečieme s mojimi deťmi každé sviatky doma.
 |
|
|
|
Dana Červenáková
Poznámka: Viac informácii je možné získať na webovej stránke obce www.gemerskapoloma.sk v časti menu, inzercia-miestni podnikatelia, kde nájdete galériu výrobkov, cenník a ostatné údaje o prevádzke; kontakt: 0915 227 682; tiež fcb-ová stránka-Lakoty-cukrárska výroba.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).