V našej obci, v Gemerskej Polome, ĽUBOŠ GARČÁR, ponúka svoje služby v oblasti cukrárskej výroby. Prevádzka LAKOTY, s. r. o., sídli na Hviezdoslavovej ulici (č. 367). Ponúkame slovom a fotografiou, ktoré nám poskytol majiteľ, krátke nahliadnutie do jeho prevádzky.
Túto prácu človek buď miluje, alebo ju nemôže robiť. Naozaj ste chceli byť cukrárom?
- Cukrársku školu som si vybral sám. Vždy som mal vzťah ku kresleniu a modelovaniu a tu som skĺbil pozitívny vzťah k tvoreniu a prácu, ktorá ma baví. No práca cukrára nie je len vymýšľanie a tvorenie nových toriet a zákuskov, ale aj práca s metlou a utierkou. Pracovné prostredie musí byť čisté a hygienické.
Je vidieť, že tvorivú prácu máte rád, ale práca pri sladkom pečení nie je ľahká ako sa zdá, je to veľký tlak, zodpovednosť, tiež ústretovosť k zákazníkovi a možno aj neustále vzdelávať sa nakoľko aj oblasť cukrárstva napreduje veľmi rýchlo. Ste ten typ cukrára, ktorý musí mať všetko premyslené, možno aj napísané až potom ide na vec?
- Samozrejme bez dobrej prípravy to nejde. Príprava je u mňa na prvom mieste, vždy si všetko vopred premyslím, napíšem, nachystám a potom aj práca ide jednoduchšie. Dobrá príprava je pri výrobe toriet veľmi dôležitá. Inšpiráciu hľadám v kuchárskych knihách, časopisoch a samozrejme na internete, kde nachádzam rôzne nové trendy zdobenia toriet.
Láska k pečeniu, sladkej pochúťke a miesto v srdci Vám zaberajú aj torty. Sú fantastickou pochúťkou. Majú mnoho variácií. Zručnosť a cit pre detail je neskutočná, každý zákazník si príde na svoje.
- Vždy sa snažím vyhovieť želaniu zákazníka. Trendom vo svete sú teraz torty celé potiahnuté marcipánom, no u nás ešte stále prevláda záujem o torty potiahnuté čokoládou. Ľudia majú rôzne želania a predstavy na výzdobu toriet a mojou úlohou je tú predstavu naplniť podľa mojich možností. Nie všetko sa dá zrealizovať.
Idú sviatky – jar, zima, pripravujeme rodinnú oslavu a máme pozvaných hostí, nie každý je dosť zručný natoľko, aby vedel pre viac ľudí pripraviť sladké pohostenie. Aký sortiment výrobkov ponúkate?
- Pečiem klasické druhy rezov, rolád a zákuskov. V ponuke mám aj drobné linecké pečivo, na vianočné sviatky robím aj suché pečivo. Torty robím podľa želania zákazníkov, plnené rôznymi plnkami od klasických čokoládových cez ovocné až po tvarohové. Pre množstvo zákaziek pečiem len na objednávku vopred, no niekedy sa stane, že mám v piatok zákusky aj na voľný predaj, ale i to si treba telefonicky overiť.
Ponúkaný sortiment je bohatý, no predsa sú dnes na trhu aj mnohé iné sladké pochutiny (mafinky, croissanty, cookies) plánujete svoju ponuku obohatiť, či prevádzku rozšíriť?
- Pri množstve objednávok zatiaľ nie je v mojich silách rozširovať sortiment o sladké pochutiny (mafiny, croisanty, cookies) alebo o kysnuté pečivo či už sladké alebo slané. No v budúcnosti nevylučujem možnosť rozšírenia prevádzky.
Cukrársky výrobok je taký dobrý, ako dobré sú suroviny. Pri ich výbere iste zvažujete kvalitu a dodávateľa. Máte aj miestnych dodávateľov?
- Bohužiaľ naša legislatíva neumožňuje použitie vajec z domáceho chovou, ktoré nie sú pod kontrolou veterinárnej správy. To sa týka aj orechov, ovocia ale aj medu.
Pred nami sú sviatky Veľkej noci, máte svoj obľúbený výrobok, ktorý nesmie chýbať na sviatočnej domácej tabuli?
- U nás sa žiadne sviatky nezaobídu bez polomského koláša, ktorý som sa tu naučil piecť, a ktorý pečieme s mojimi deťmi každé sviatky doma.
Dana Červenáková
Poznámka: Viac informácii je možné získať na webovej stránke obce www.gemerskapoloma.sk v časti menu, inzercia-miestni podnikatelia, kde nájdete galériu výrobkov, cenník a ostatné údaje o prevádzke; kontakt: 0915 227 682; tiež fcb-ová stránka-Lakoty-cukrárska výroba.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-