V našej obci, v Gemerskej Polome, ĽUBOŠ GARČÁR, ponúka svoje služby v oblasti cukrárskej výroby. Prevádzka LAKOTY, s. r. o., sídli na Hviezdoslavovej ulici (č. 367). Ponúkame slovom a fotografiou, ktoré nám poskytol majiteľ, krátke nahliadnutie do jeho prevádzky.
Túto prácu človek buď miluje, alebo ju nemôže robiť. Naozaj ste chceli byť cukrárom?
- Cukrársku školu som si vybral sám. Vždy som mal vzťah ku kresleniu a modelovaniu a tu som skĺbil pozitívny vzťah k tvoreniu a prácu, ktorá ma baví. No práca cukrára nie je len vymýšľanie a tvorenie nových toriet a zákuskov, ale aj práca s metlou a utierkou. Pracovné prostredie musí byť čisté a hygienické.
Je vidieť, že tvorivú prácu máte rád, ale práca pri sladkom pečení nie je ľahká ako sa zdá, je to veľký tlak, zodpovednosť, tiež ústretovosť k zákazníkovi a možno aj neustále vzdelávať sa nakoľko aj oblasť cukrárstva napreduje veľmi rýchlo. Ste ten typ cukrára, ktorý musí mať všetko premyslené, možno aj napísané až potom ide na vec?
- Samozrejme bez dobrej prípravy to nejde. Príprava je u mňa na prvom mieste, vždy si všetko vopred premyslím, napíšem, nachystám a potom aj práca ide jednoduchšie. Dobrá príprava je pri výrobe toriet veľmi dôležitá. Inšpiráciu hľadám v kuchárskych knihách, časopisoch a samozrejme na internete, kde nachádzam rôzne nové trendy zdobenia toriet.
Láska k pečeniu, sladkej pochúťke a miesto v srdci Vám zaberajú aj torty. Sú fantastickou pochúťkou. Majú mnoho variácií. Zručnosť a cit pre detail je neskutočná, každý zákazník si príde na svoje.
- Vždy sa snažím vyhovieť želaniu zákazníka. Trendom vo svete sú teraz torty celé potiahnuté marcipánom, no u nás ešte stále prevláda záujem o torty potiahnuté čokoládou. Ľudia majú rôzne želania a predstavy na výzdobu toriet a mojou úlohou je tú predstavu naplniť podľa mojich možností. Nie všetko sa dá zrealizovať.
Idú sviatky – jar, zima, pripravujeme rodinnú oslavu a máme pozvaných hostí, nie každý je dosť zručný natoľko, aby vedel pre viac ľudí pripraviť sladké pohostenie. Aký sortiment výrobkov ponúkate?
- Pečiem klasické druhy rezov, rolád a zákuskov. V ponuke mám aj drobné linecké pečivo, na vianočné sviatky robím aj suché pečivo. Torty robím podľa želania zákazníkov, plnené rôznymi plnkami od klasických čokoládových cez ovocné až po tvarohové. Pre množstvo zákaziek pečiem len na objednávku vopred, no niekedy sa stane, že mám v piatok zákusky aj na voľný predaj, ale i to si treba telefonicky overiť.
Ponúkaný sortiment je bohatý, no predsa sú dnes na trhu aj mnohé iné sladké pochutiny (mafinky, croissanty, cookies) plánujete svoju ponuku obohatiť, či prevádzku rozšíriť?
- Pri množstve objednávok zatiaľ nie je v mojich silách rozširovať sortiment o sladké pochutiny (mafiny, croisanty, cookies) alebo o kysnuté pečivo či už sladké alebo slané. No v budúcnosti nevylučujem možnosť rozšírenia prevádzky.
Cukrársky výrobok je taký dobrý, ako dobré sú suroviny. Pri ich výbere iste zvažujete kvalitu a dodávateľa. Máte aj miestnych dodávateľov?
- Bohužiaľ naša legislatíva neumožňuje použitie vajec z domáceho chovou, ktoré nie sú pod kontrolou veterinárnej správy. To sa týka aj orechov, ovocia ale aj medu.
Pred nami sú sviatky Veľkej noci, máte svoj obľúbený výrobok, ktorý nesmie chýbať na sviatočnej domácej tabuli?
- U nás sa žiadne sviatky nezaobídu bez polomského koláša, ktorý som sa tu naučil piecť, a ktorý pečieme s mojimi deťmi každé sviatky doma.
Dana Červenáková
Poznámka: Viac informácii je možné získať na webovej stránke obce www.gemerskapoloma.sk v časti menu, inzercia-miestni podnikatelia, kde nájdete galériu výrobkov, cenník a ostatné údaje o prevádzke; kontakt: 0915 227 682; tiež fcb-ová stránka-Lakoty-cukrárska výroba.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-