Navliekanie ihlou, strapce a obrusy, navliekanie na drôt, koráliková výšivka, tkanie na krosnách – všetko techniky nie každému veľmi známe. Mňa osobne zaujala technika tkania na krosnách. Keď som Vás pozvala do knižnice, aby sme sa spoločne porozprávali o Vašej najnovšej činnosti, ako prvé ma zaujali malé krosná a hneď som si v mysli vybavila koberce domácej výroby. Ale krosná a koráliky? Myslím, že zatiaľ nie veľa ľudí z našej obce vie o tomto malom zázraku.
Sú to miniatúrne krosná (tkací stav), ktorý som si dala vyrobiť podľa predlohy jednému šikovnému majstrovi z našej obce. Každý si vie predstaviť krosná, základ je tkanina a dobre natiahnutá osnova. Dĺžka osnovy sa rovná dĺžke hotového výrobku (napr. náramku, náhrdelníka). Ďalej potrebujem kvalitné nite, koráliky rôznych farieb a špeciálnu ihlu (dlhá a tenučká). Pri tejto práci treba veľa trpezlivosti, pevné ruky, dobrý zrak a nedať sa odradiť začiatočným neúspechom (nepodarkom). Inšpirujem sa našimi regionálnymi vzormi, ktoré čerpám z výšiviek mojej mamy (uteráky, pärtky, servietky). Finálny výrobok je náramok, náhrdelník alebo odevný doplnok.
Nástroje, pomôcky a materiály – veľmi dôležitá súčasť pri práci s korálikmi, zrejme je veľmi potrebné si aj všetko dobre vopred premyslieť, aby bolo na čo sa dívať a obdivovať. Iste sa nejaké pomôcky nájdu aj v každej domácnosti a nie je potrebné vyhľadávať špecializované predajne, alebo nájsť dobre zručného kamaráta.
Koncovky zipsov, karabinky na kľúče ozdobí zvieratko, kvet z korálikov. Pri tejto práci potrebujem pevnú ruku, medený alebo včelársky drôtik, poprípade rybársky nylon, drobné koráliky rôznych farieb, veľkostí i tvarov. Začínam pracovať podľa predlôh, ktoré som si nazbierala z časopisov Praktická žena, Dorka a iné. Tu niečo prilepším alebo uberiem.
Náušnice, náramky, prívesky, spony a iné ozdobné predmety, ktoré ešte viac zvýraznia krásu každej malej dievčiny či dámy, iste zožnú veľký úspech u akejkoľvek ženy.
V tomto zimnom čase využívam dlhé večery na tieto práce. Nedávno som vytvárala vianočné ozdoby – stromčeky, zvončeky, anjelikov a iné. Vlastnoručne vyrobené ozdoby viac potešia ako kúpené. Svoj život som zasvätila práci s deťmi a svojou činnosťou som ich viedla k tvorivosti, dúfam, že im to ostane. Svojimi prácami poteším mojich známych. Niektoré moje práce inšpirované prírodou - motýle, ryby, rôzne chrobáčiky, kvety (snežienka, bleduľa, rôzne kytičky) sú vhodné ako doplnky k odevom.
Šikovnosť a vynaliezavosť našich žien a dievčat je neskutočne nadrozmerná. Pani Ružena Spišiaková nesklamala a opäť potvrdila kvality našich ženských rúk.
D. Červenáková
{gallery}/kultura/poloma/spisiakova{/gallery}
{jcomments on}

































Koráliky boli výrazom spoločenského statusu svojich nositeľov a predstavovali hnuteľný majetok, tiež sa s nimi obchodovalo a platilo. Dnes sú neodmysliteľnou súčasťou každej ženy, mladej slečny i malej parádnice. Putovaním za našimi šikovnými ženami v obci Gemerská Poloma sme stretli aj pani učiteľku, ktorá je milovníčkou práce s korálikmi a v súčasnosti sa špecializuje na prácu so zápinkami a korálikmi, tiež sklenené koráliky tká na krosnách, využíva pri práci aj drôtik. Svojimi šikovnými rukami vytvára náušnice, brošne, náramky, ozdoby... Všetko farebne zladené a dômyselne vypracované. Pani Ružena Spišiaková, ktorú poznajú deti zo školy ako veľmi tvorivú 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a