Každý začiatok je ťažký, hneď sa všetko nepodarí. Ale keď rozkvitne prvá rastlinka, ktorú ste si sami vypestovali zo semena alebo z rezku, už si život bez rastlinky nebudete vedieť ani predstaviť. Možno práve takéto začiatočnícke skúsenosti mal aj mladý pestovateľ z Gemerskej Polomy Ing. Jaroslav Dovec. Dovoľte nám, milí čitatelia, položiť mu niekoľko otázok a spoznať aj túto oblasť šikovnosti našich mladých Polomcov.
ktorými usmrcujú svoju korisť. Typy pascí sú špecifické pre jednotlivé druhy. Aktívne pasce majú rody Dionaea a pohybom dvoch mušľovitých polovíc, ktoré sa po podráždení zovrú. Ostatné druhy majú pasce pasívne, lepkavé listy, na ktoré sa korisť prilepí (Drosera, Pinguicula, Byblis, Drosophyllum), lieviky a nádrže, do ktorých korisť spadne a utopí sa (Sarracenia, Heliamphora, Nepenthes, Cephalotus) a podtlakové mechúriky, do ktorých je korisť nasatá (Utricularia).
Rozmanitosť našej neživej prírody, podnebia a mnoho iných činiteľov vytvorili vhodné životné podmienky pre pestré rastlinné aj živočíšne populácie, ktoré sa tvarmi i farbami neraz približujú exotickým druhom. Pre nás neodborníkov sú aj mäsožravé rastliny „exotickými druhmi“. Kde v najbližšom okolí ich môžeme vidieť a ako ich spoznáme?
Presné lokality v okolí nebudem radšej zverejňovať kvôli „vykrádaniu“, alevšeobecne na Slovensku rastie celkovo cca 13 druhov mäsožravých rastlín z rodov Pinguicula, Drosera a Utricularia. Ich biotopy tvoria prevažne rašeliniská, podmáčané vlhké pôdy, vlhké skalné steny, jazierka a vodné nádrže. Rozmerovo sú to pomerne malé rastlinky a v prírode ich ľahko prehliadneme, pokiaľ nevieme čo hľadať. Podotýkam, že všetky u nás sa vyskytujúce mäsožravé rastliny sú zákonom chránené.
Rastlina je živá bytosť, niet presného návodu ako ju pestovať, vždy je potrebné uplatniť aj improvizáciu, experiment, ale i fantáziu, takže pestovanie rastlín spĺňa všetky podmienky dobrej „zábavy“. V Tvojom prípade ide o zábavu, alebo profesionálne pestovanie?
Pestovanie mám ako hobby, ktoré niekedy prerastá cez hlavu, najmä s príchodom zimy, keď je potrebné rastliny zazimovať.
Ale predsa mi nedá, ak chceme pestovať tieto rastliny, je potrebné osvojiť si aspoň základné, hlavné zásady pestovania. Poradíš prípadným záujemcom, s čím začať a ako?
Všeobecný návod na pestovanie neexistuje, keďže množstvo druhov, ktoré spadajú do tejto skupiny, pochádza z rôznych kontinentov a obýva rôzne biotopy. Základné druhy sú však na pestovanie nenáročné a dajú sa pestovať na okennom parapete (v lete ich môžeme umiestniť aj vonku). Pestujeme ich v čistej rašeline, podľa druhu môžeme do substrátu pridať kremičitý piesok, perlit, štrk, kúsky molitanu, alebo rašeliník. Rastliny zalievame výhradne mäkkou dažďovou vodou (výnimkou sú vápnomilné druhy) tak, aby bol substrát stále vlhký (u väčšiny druhov môže stáť kvetináč aj trvalo vo vode s nie príliš vysokou hladinou). Pre správny rast a prežitie je potrebné zabezpečiť vyššiu vzdušnú vlhkosť cca 60-90%.
Ako si začal a ktoré rastlinky sú pre Teba naj?
S pestovaním som začal veľmi dávno, ako prvé som pestoval kaktusy, potom rôzne tropické rastliny, až neskôr, keď som natrafil v kvetinárstve na mucholapku podivnú (Dionaea muscipula), som začal pestovať mäsožravé rastliny. Naj? Každá rastlinka je niečím výnimočná, ale moje najobľúbenejšie sú druhy z Austrálie, najmä rod Byblis (viac na www.exotikplantae.eu).
Na svete hádam ani niet miesta, ktoré by sústreďovalo na tak obmedzenom priestore toľko prírodných krás koľko ich má naše malé Slovensko. Pestrosť našej prírody vytvorila vhodné podmienky aj pre pestovanie tohto druhu rastlinstva, a preto je dobre, že načrieme aj do tajov týchto rastliniek. Umožnil nám to mladý pestovateľ, ktorému sa chcem poďakovať za prijaté pozvanie k rozhovoru, veď dnešný uponáhľaný človek ani nemá čas poláskať sa s kvietkom a obdivovať jeho krásu, možno ani vtedy, keď sú na dosah ruky, aj napriek tomu, že má k prírode blízko. Som rada, že sme mohli odhaliť časť tajomstva prírody z domáckeho prostredia.
Zhovárala sa Dana Červenáková
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).