pohybom dvoch mušľovitých polovíc, ktoré sa po podráždení zovrú. Ostatné druhy majú pasce pasívne, lepkavé listy, na ktoré sa korisť prilepí (Drosera, Pinguicula, Byblis, Drosophyllum), lieviky a nádrže, do ktorých korisť spadne a utopí sa (Sarracenia, Heliamphora, Nepenthes, Cephalotus) a podtlakové mechúriky, do ktorých je korisť nasatá (Utricularia).
Rozmanitosť našej neživej prírody, podnebia a mnoho iných činiteľov vytvorili vhodné životné podmienky pre pestré rastlinné aj živočíšne populácie, ktoré sa tvarmi i farbami neraz približujú exotickým druhom. Pre nás neodborníkov sú aj mäsožravé rastliny „exotickými druhmi“. Kde v najbližšom okolí ich môžeme vidieť a ako ich spoznáme?
Presné lokality v okolí nebudem radšej zverejňovať kvôli „vykrádaniu“, alevšeobecne na Slovensku rastie celkovo cca 13 druhov mäsožravých rastlín z rodov Pinguicula, Drosera a Utricularia. Ich biotopy tvoria prevažne rašeliniská, podmáčané vlhké pôdy, vlhké skalné steny, jazierka a vodné nádrže. Rozmerovo sú to pomerne malé rastlinky a v prírode ich ľahko prehliadneme, pokiaľ nevieme čo hľadať. Podotýkam, že všetky u nás sa vyskytujúce mäsožravé rastliny sú zákonom chránené.
Rastlina je živá bytosť, niet presného návodu ako ju pestovať, vždy je potrebné uplatniť aj improvizáciu, experiment, ale i fantáziu, takže pestovanie rastlín spĺňa všetky podmienky dobrej „zábavy“. V Tvojom prípade ide o zábavu, alebo profesionálne pestovanie?
Pestovanie mám ako hobby, ktoré niekedy prerastá cez hlavu, najmä s príchodom zimy, keď je potrebné rastliny zazimovať.
Ale predsa mi nedá, ak chceme pestovať tieto rastliny, je potrebné osvojiť si aspoň základné, hlavné zásady pestovania. Poradíš prípadným záujemcom, s čím začať a ako?
Všeobecný návod na pestovanie neexistuje, keďže množstvo druhov, ktoré spadajú do tejto skupiny, pochádza z rôznych kontinentov a obýva rôzne biotopy. Základné druhy sú však na pestovanie nenáročné a dajú sa pestovať na okennom parapete (v lete ich môžeme umiestniť aj vonku). Pestujeme ich v čistej rašeline, podľa druhu môžeme do substrátu pridať kremičitý piesok, perlit, štrk, kúsky molitanu, alebo rašeliník. Rastliny zalievame výhradne mäkkou dažďovou vodou (výnimkou sú vápnomilné druhy) tak, aby bol substrát stále vlhký (u väčšiny druhov môže stáť kvetináč aj trvalo vo vode s nie príliš vysokou hladinou). Pre správny rast a prežitie je potrebné zabezpečiť vyššiu vzdušnú vlhkosť cca 60-90%.
Ako si začal a ktoré rastlinky sú pre Teba naj?
S pestovaním som začal veľmi dávno, ako prvé som pestoval kaktusy, potom rôzne tropické rastliny, až neskôr, keď som natrafil v kvetinárstve na mucholapku podivnú (Dionaea muscipula), som začal pestovať mäsožravé rastliny. Naj? Každá rastlinka je niečím výnimočná, ale moje najobľúbenejšie sú druhy z Austrálie, najmä rod Byblis (viac na www.exotikplantae.eu).
Na svete hádam ani niet miesta, ktoré by sústreďovalo na tak obmedzenom priestore toľko prírodných krás koľko ich má naše malé Slovensko. Pestrosť našej prírody vytvorila vhodné podmienky aj pre pestovanie tohto druhu rastlinstva, a preto je dobre, že načrieme aj do tajov týchto rastliniek. Umožnil nám to mladý pestovateľ, ktorému sa chcem poďakovať za prijaté pozvanie k rozhovoru, veď dnešný uponáhľaný človek ani nemá čas poláskať sa s kvietkom a obdivovať jeho krásu, možno ani vtedy, keď sú na dosah ruky, aj napriek tomu, že má k prírode blízko. Som rada, že sme mohli odhaliť časť tajomstva prírody z domáckeho prostredia.
Zhovárala sa Dana Červenáková


































Každý začiatok je ťažký, hneď sa všetko nepodarí. Ale keď rozkvitne prvá rastlinka, ktorú ste si sami vypestovali zo semena alebo z rezku, už si život bez rastlinky nebudete vedieť ani predstaviť. Možno práve takéto začiatočnícke skúsenosti mal aj mladý pestovateľ z Gemerskej Polomy Ing. Jaroslav Dovec. Dovoľte nám, milí čitatelia, položiť mu niekoľko otázok a spoznať aj túto oblasť šikovnosti našich mladých Polomcov.
ktorými usmrcujú svoju korisť. Typy pascí sú špecifické pre jednotlivé druhy. Aktívne pasce majú rody Dionaea a 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a