pohybom dvoch mušľovitých polovíc, ktoré sa po podráždení zovrú. Ostatné druhy majú pasce pasívne, lepkavé listy, na ktoré sa korisť prilepí (Drosera, Pinguicula, Byblis, Drosophyllum), lieviky a nádrže, do ktorých korisť spadne a utopí sa (Sarracenia, Heliamphora, Nepenthes, Cephalotus) a podtlakové mechúriky, do ktorých je korisť nasatá (Utricularia).
Rozmanitosť našej neživej prírody, podnebia a mnoho iných činiteľov vytvorili vhodné životné podmienky pre pestré rastlinné aj živočíšne populácie, ktoré sa tvarmi i farbami neraz približujú exotickým druhom. Pre nás neodborníkov sú aj mäsožravé rastliny „exotickými druhmi“. Kde v najbližšom okolí ich môžeme vidieť a ako ich spoznáme?
Presné lokality v okolí nebudem radšej zverejňovať kvôli „vykrádaniu“, alevšeobecne na Slovensku rastie celkovo cca 13 druhov mäsožravých rastlín z rodov Pinguicula, Drosera a Utricularia. Ich biotopy tvoria prevažne rašeliniská, podmáčané vlhké pôdy, vlhké skalné steny, jazierka a vodné nádrže. Rozmerovo sú to pomerne malé rastlinky a v prírode ich ľahko prehliadneme, pokiaľ nevieme čo hľadať. Podotýkam, že všetky u nás sa vyskytujúce mäsožravé rastliny sú zákonom chránené.
Rastlina je živá bytosť, niet presného návodu ako ju pestovať, vždy je potrebné uplatniť aj improvizáciu, experiment, ale i fantáziu, takže pestovanie rastlín spĺňa všetky podmienky dobrej „zábavy“. V Tvojom prípade ide o zábavu, alebo profesionálne pestovanie?
Pestovanie mám ako hobby, ktoré niekedy prerastá cez hlavu, najmä s príchodom zimy, keď je potrebné rastliny zazimovať.
Ale predsa mi nedá, ak chceme pestovať tieto rastliny, je potrebné osvojiť si aspoň základné, hlavné zásady pestovania. Poradíš prípadným záujemcom, s čím začať a ako?
Všeobecný návod na pestovanie neexistuje, keďže množstvo druhov, ktoré spadajú do tejto skupiny, pochádza z rôznych kontinentov a obýva rôzne biotopy. Základné druhy sú však na pestovanie nenáročné a dajú sa pestovať na okennom parapete (v lete ich môžeme umiestniť aj vonku). Pestujeme ich v čistej rašeline, podľa druhu môžeme do substrátu pridať kremičitý piesok, perlit, štrk, kúsky molitanu, alebo rašeliník. Rastliny zalievame výhradne mäkkou dažďovou vodou (výnimkou sú vápnomilné druhy) tak, aby bol substrát stále vlhký (u väčšiny druhov môže stáť kvetináč aj trvalo vo vode s nie príliš vysokou hladinou). Pre správny rast a prežitie je potrebné zabezpečiť vyššiu vzdušnú vlhkosť cca 60-90%.
Ako si začal a ktoré rastlinky sú pre Teba naj?
S pestovaním som začal veľmi dávno, ako prvé som pestoval kaktusy, potom rôzne tropické rastliny, až neskôr, keď som natrafil v kvetinárstve na mucholapku podivnú (Dionaea muscipula), som začal pestovať mäsožravé rastliny. Naj? Každá rastlinka je niečím výnimočná, ale moje najobľúbenejšie sú druhy z Austrálie, najmä rod Byblis (viac na www.exotikplantae.eu).
Na svete hádam ani niet miesta, ktoré by sústreďovalo na tak obmedzenom priestore toľko prírodných krás koľko ich má naše malé Slovensko. Pestrosť našej prírody vytvorila vhodné podmienky aj pre pestovanie tohto druhu rastlinstva, a preto je dobre, že načrieme aj do tajov týchto rastliniek. Umožnil nám to mladý pestovateľ, ktorému sa chcem poďakovať za prijaté pozvanie k rozhovoru, veď dnešný uponáhľaný človek ani nemá čas poláskať sa s kvietkom a obdivovať jeho krásu, možno ani vtedy, keď sú na dosah ruky, aj napriek tomu, že má k prírode blízko. Som rada, že sme mohli odhaliť časť tajomstva prírody z domáckeho prostredia.
Zhovárala sa Dana Červenáková


































Každý začiatok je ťažký, hneď sa všetko nepodarí. Ale keď rozkvitne prvá rastlinka, ktorú ste si sami vypestovali zo semena alebo z rezku, už si život bez rastlinky nebudete vedieť ani predstaviť. Možno práve takéto začiatočnícke skúsenosti mal aj mladý pestovateľ z Gemerskej Polomy Ing. Jaroslav Dovec. Dovoľte nám, milí čitatelia, položiť mu niekoľko otázok a spoznať aj túto oblasť šikovnosti našich mladých Polomcov.
ktorými usmrcujú svoju korisť. Typy pascí sú špecifické pre jednotlivé druhy. Aktívne pasce majú rody Dionaea a
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-