kachľami oboznámila, aby aj takto vyniklo na obrovskom medovníku to najpodstatnejšie a najkrajšie z nich. Popritom zistila, že kachle zhotovili v banskobystrických kachliarskych dielňach. Oboznámila sa s detailami, ktoré zdobia jednotlivé kachlice, pripravila si tradičné cesto obsahujúce hladkú múku, práškový cukor, med, vajcia a ďalšie ingrediencie. Že sa jej to nakoniec podarilo vidieť i na diplome zo spomínanej olympiády v Erfurte, kde v kategórii D2 - cukrárska artistika za svoje skvelé dielo precízne ozdobené do detailu získala zlatú medailu. Hrdí sa preto pani Muráriková tak svojou priam umeleckou prácou, ako aj tým, čo jej robilo predlohu. Je za tým aj vyše 270 až 290 hodín sústredenej práce vynaloženej v hodnote medovníkového cesta vážiaceho 30 kilogramov.
Práca medovnikárky a majsterky ľudovej umeleckej výroby Márie Murárikovej bola známa už predtým, než sa dostala na súťaž v Erfurte, vždy sa prejavovala v typickom slovenskom tradičnom štýle a je charakteristická čistým ľudovým ornamentom. Pravidelne sa zúčastňuje na gastronomických súťažiach, hoci jej hlavná náplň práce spočíva vo výrobe na zákazku podľa priania zákazníkov. Každý kus je originálom jej vlastným, kde sa snúbi tradičné remeslo s umeleckým prejavom. Vyrába suveníry k narodeninám, výročiam i s logom, menom a venovaním k rôznym životným príležitostiam.
Aj preto som si vybral na stránku takýto prejav vzťahu k histórii človeka žijúceho mimo náš región. Pretože aj on dáva dostatok možností vyjadriť nielen svoj vzťah k práci a svoju šikovnosť, ale aj vzťah k histórii a k tomu, čo človek v minulosti dokázal a zachovalo sa do dnešných dní. Verím, že jej príklad nájde nasledovateľov medzi šikovnými ľuďmi aj na hornom i strednom Gemeri.
MG OD
picasa_albumid=6031072058762755121
{jcomments on}

































Zaujala ma vysokým, pekne ozdobeným medovníkom, v pozadí ktorého sa vynímal obraz starobylého gemerského hradu Krásna Hôrka. Keďže išlo o náš hrad, ktorý už dva roky obnovujú po obrovskom požiari, zaujalo ma, prečo si ho pani Mária Muráriková, známa slovenská medovnikárka z Trenčína, vybrala za objekt svojho cukrárskeho, priam umeleckého diela. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a