Záhradkárstvo (4)
Takmer 30 vystavovateľov z Čierneho Potoka sa prezentovalo s viac ako 150 produktami svojich záhradok
Napísal(a) J. Pupala
V malej, ale malebnej obci so 130 obyvateľmi, nazvanej Čierny Potok, zorganizovali dňa 19.9.2020 od 11.00 do 18.00 hodiny členovia miestnej organizácia Slovenského zväzu záhradkárov už tretí ročník výstavy plodov svojich záhrad, zeleniny a ovocia. Tak sa takmer 30 vystavovateľov prezentovalo s viac ako 150 produktami svojich záhradok. Medzi nimi bolo aj 12 detských producentov, ktorí boli ocenení medailou. Na základe hodnotiacej poroty pod vedením predsedu Bc. Antonína Pupalu, boli vyhodnotené produkty v kategórii ovocie: prvé miesto získala Ing. Hanka Sebíňová za hrušku „Kongresovka“, druhé miesto Slivka modrá Maroš Šufliarsky a tretie miesto Hrozno stolové biele 82-ročný Ondrej Hriň.
V kategórii zelenina: prvé miesto získal Ing. Peter Hriň za 11 druhov fazulí (ale ocenenie patrí aj manželke Zuzke, lebo ona ich okopávala a polievala), no a druhé miesto prenechal manželke Zuzke Hriňovej za nádherný hlávkový kel.
V Čiernom Potoku záhradkári vystavovali vlastné eko-produkty
Napísal(a) J. Pupala
Hoci počtom obyvateľov malá obec Čierny Potok je rozložená pozdĺž potoka rovnakého mena, má takmer 4 kilometre. Pritom kataster sa tiahne takmer o kilometer viac. V obci zanikla škola, potom krčma a nakoniec aj obchod. Za základnými potravinami musia chodiť nakupovať obyvatelia do susedných obcí. Nuž a tak akoby sa obyvateľom ozvali ich predkovia, ktorí na dolniaky prišli takmer pred 100 rokmi najmä z Podpoľania. Úrodnejšia zem ako na lazoch prinášala lepšie a najmä pestrejšie plody našej matičky zeme. Iba v januári tohto roku založila skupinka nadšených žien v obci Slovenský zväz záhradkárov. Za svoju predsedníčku 20-členný spolok zvolil hlavnú iniciátorku založenia takejto organizácie pani Helenu Stanovú - Vilhánovú, ktorá sa po odchode do dôchodku vrátila z Košíc do svojho rodiska.
Včely. Od skorej jari do neskorej jesene pilne „pracujú“. Navštevujú všetko čo kvitne. Aj tejto jesene boli usilovné. Do príchodu dažďov zbierali všetko, čo sa ešte dalo.
Navštívili aj našu okrasnú záhradku. Práve nám rozkvitol jeden druh astrovitých rastlín. Určite ich prilákala nie len nádherná farba kvetov ale aj to po čo prišli. Nektár a peľ zbierali dovtedy pokiaľ im to počasie dovolilo.
Ponúkam vám zopár pohľadov na „naše“ včely. Hlavičky im bolo menej vidieť. Boli ponorené do kvetov a sústredené na „prácu“.


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a