Pri kúpeľoch zo skupiny B bola voľnosť výberu vždy, od októbra 2022 sme priniesli ako prvá zdravotná poisťovňa aj voľnosť pri výbere zo skupiny A.
TOP 5 diagnóz za rok 2025, pri ktorých lekári najčastejšie predpisovali kúpele poistencom Dôvery
Astma – J45
Problémy s chrbtom (dorzopatie) nezatriedené inde – M53
Artróza kolenného kĺbu – M17
Iné poruchy medzistavcových platničiek – M51
Artróza bedrového kĺbu – M16
Celkovo sme vlani schválili takmer 21-tisíc kúpeľných návrhov, čo je 90 % zo všetkých žiadostí.
TOP 3 kúpele pri diagnóze Astma
- Kúpele Nový Smokovec, a. s.
- Bardejovské Kúpele, a. s.
- Kúpele Nimnica, a. s.
TOP 3 kúpele pri všetkých uvedených diagnózach kĺbov a chrbtice
- Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a. s.
- Kúpele Bojnice, a. s.
- Kúpele Trenčianske Teplice, a. s.
Vďaka tomu, že stále viac lekárov predpisuje kúpele elektronicky, sme vlani až 64 % z návrhov schválili do 24 hodín. Pri inom type podania návrhu rozhodnutie posielame do 5 až 10 dní.
„Elektronický systém sme vymysleli preto, aby sa pacienti dostali do kúpeľov skôr, jednoduchšie a do zariadenia podľa svojich predstáv. Teší nás, že ho využíva stále viac lekárov – v tomto roku zatiaľ evidujeme už tri štvrtiny návrhov podaných týmto spôsobom,“ vysvetľuje za Dôveru MUDr. Marian Faktor, riaditeľ vzťahov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.
Keď lekár vystaví návrh na kúpeľnú liečbu elektronicky cez systém DôveraLekárom, výrazne sa zvyšuje pravdepodobnosť, že ho poisťovňa schváli. Pri vypisovaní návrhu totiž systém lekára priebežne upozorňuje, čo treba doložiť, vypísať, a naopak, či niečo nezabudol vyplniť. Ak je všetko v poriadku, pacient aj lekár majú rozhodnutie od Dôvery o schválení kúpeľov do 24 hodín.
5 najčastejších dôvodov, pre ktoré nebolo možné schváliť žiadosti o kúpele v roku 2025
- Z údajov, ktoré lekári poslali do poisťovne, nevyplývalo, že by sa pacient pravidelne liečil na diagnózu, s ktorou mal ísť do kúpeľov.
- Chýbal doklad o vyšetrení u odborného lekára nie staršie ako 6 mesiacov.
- Pacient mal niektorú z kontraindikácií, teda komplikáciu zdravotného stavu, s ktorou legislatíva nepovoľuje ísť do kúpeľov.
- Chýbalo vyjadrenie k balneologickej záťaži pri pacientoch nad 75 rokov.
- Lekár neposkytol požadované informácie o pacientovom ochorení.
„Vďaka návrhom podaným elektronicky cez DôveraLekárom chýb v nich ubúda. Ak sa aj vyskytnú, dokážeme ich v spolupráci s lekármi a pacientmi veľmi rýchlo riešiť. Teší nás, keď môžeme schváliť kúpeľnú liečbu každému nášmu poistencovi, ktorý ju potrebuje,“ dodáva Marian Faktor.
Zoznam kúpeľov, o ktoré mali vlani najväčší záujem poistenci Dôvery nájdete na našom webe.
TOP kúpele 2025 podľa diagnóz
TOP 3 kúpele pre J45 – ASTMA
- Kúpele Nový Smokovec, a. s.
- Bardejovské Kúpele a. s.
- Kúpele Nimnica, a. s.
TOP 3 kúpele pre M16 – ARTRÓZA BEDROVÉHO KĹBU
- SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE PIEŠŤANY, a. s.
- Kúpele Bojnice, a. s.
- Kúpele Trenčianske Teplice, a. s.
TOP 3 kúpele pre M17 – ARTRÓZA KOLENNÉHO KĹBU
- Kúpele Bojnice, a. s.
- Kúpele Trenčianske Teplice, a. s.
- Kúpele Dudince, a. s.
TOP 3 kúpele pre M51 – INÉ PORUCHY MEDZISTAVCOVÝCH PLATNIČIEK
- SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE PIEŠŤANY, a. s.
- Kúpele Bojnice, a. s.
- Kúpele Trenčianske Teplice, a. s.
TOP 3 kúpele pre M53 – INÉ BOLESTI CHRBTA NEZATRIEDENÉ INDE
- Kúpele Bojnice, a. s.
- SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE PIEŠŤANY, a. s.
- Kúpele Dudince, a. s.
Vedeli ste, že...
Od januára minulého roka ministerstvo zdravotníctva vyradilo z Indikačného zoznamu pre kúpeľnú liečbu viacero diagnóz.
Matej Štepianský
PR špecialista
Dôvera zdravotná poisťovňa

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-