Nielen pre tých, ktorí nepoznajú gemerskú kuchyňu uverejňujeme niekoľko receptov z gemerskej kuchyne, ktorá je však oveľa pestrejšia, než ako ju takto predstavujeme. Oveľa viac by vám o tom vedeli rozprávať naše gemerské kuchárky. Iste sa vám týchto niekoľko druhov jedál zíde pri rozhodovaní sa o určení najtypickejšieho gemerského jedla, ktoré sa nachádza v našej ankete na stránke. Vaše recepty nám nezabudnite ponúknuť tiež.Bryndzové halušky
Zemiaky, hladká múka, soľ, bryndza, sladká smotana, slanina, maslo
Očistené a umyté zemiaky najemno postrúhame, osolíme, premiešame a pridáme hladkú múku, aby vzniklo vláčne - nie veľmi husté cesto, ktoré postupne z doštičky nožom, prípadne vidličkou hádžeme do vriacej osolenej vody. Uvarené halušky scedíme a premiešame s bryndzou, ktorú sme predtým rozriedili sladkou smotanou. Pomastíme rozškvarenou slaninou, do ktorej sme pridali maslo, tiež ho treba trochu prepražiť. Halušky musia byť voľné, nie husté.
Cíbliky
Múku dáme na dosku, pridáme teplú vodu a zamiesime na cesto. Musí byť mäkké, ľahko tvarovateľné. Z cesta robíme tenké šúľance, dlhé asi
Gemerské guľky 1
Údené karé, bravčový bôčik, zemiaky, hladká múka, strúhanka, cibuľa, cesnak, mleté čierne korenie, soľ, údená slanina, vajcia
Zemiaky očistíme, postrúhame a necháme odkvapkať. Medzitým pomelieme vykostené mäso, pridáme cibuľu a cesnak. K tomu primiešame zemiaky, vajíčka, strúhanku, korenie a soľ. Na jednu porciu vyformujeme cca štyri guľky veľkosti vajca, obalíme v hladkej múke a uvaríme v slanej vode. Uvarené guľky polejeme slaninkou a opraženou cibuľkou pokrájanou na drobné kocky.
Gemerské guľky 2
Gemerské guľky 3
1/3 zemiakov uvaríme v šupke a necháme vychladnúť. Zvyšné 2/3 očistíme a nastrúhame na zemiakovom strúhadle, necháme na hustom sitku odkvapkať od vody a škrobu. Vychladnuté zemiaky uvarené v šupke očistíme a nastrúhame. Obe zemiakové masy zmiešame do jednej zmesi, ktorú ochutíme korením a soľou.
Z mletého mäsa, oškvarkov (po našom škvarky) a cesnaku pripravíme mäsovú zmes, ktorú dochutíme paprikou, korením a soľou. Ak je zmes príliš tuhá, pridáme trochu oleja. Vytvarujeme guľky, ktoré obalíme v zemiakovej zmesi a dôkladne vyváľame v múke. (Mäso musí byť v strede guľky a dookola zemiaková zmes). Na dlaň dať zemiakovú zmes, na to malú guľku mäsovej zmesi, a na vrch zemiakovú a vytvarovať guľky, ktoré varíme 15-20 minút v osolenej vode, zahustenej hladkou múkou. Po 15 minútach vyberieme jednu guľku, prekrojíme a ochutnáme, či je mäso dosť uvarené.
Z vody, v ktorej sa guľky varili, pripravíme kyseľ. Vodu precedíme do druhého hrnca, zahustíme zátrepkou z mlieka a múky a prevaríme. Dochutíme soľou a octom. Hotové guľky podávame preliate kyseľom alebo s cibuľkou, opraženou do zlatista.
Gemerské guľky lubenícke
Mäso pomelieme a na cibuľke podusíme 15 min. Necháme vychladiť. Potom pridáme jedno vajíčko, soľ, čierne korenie, červenú papriku, štipľavú papriku, 2 strúčiky cesnaku, mletú rascu - všetko podľa chuti. Zemiaky ošúpeme. Asi
Máme pripravené dve masy - zemiakovú a mäsovú - z ktorých budeme robiť guľky. Na dlaň ľavej ruky si dáme primerané množstvo zemiakovej masy, troška roztlačíme a dáme guličku mäsovej hmoty, ktorú obalíme do zemiakovej masy a dvoma rukami jemne urobíme guľku. Guľky obalíme v hladkej múke a ukladáme ich na pomúčenú dosku.
Do vriacej vody pridáme asi 1 PL hladkej múky rozmiešanej vo vode a osolíme. Múkou sa voda "zatrepáva", aby sa guľky nerozvárali. Pred vložením do hrnca guľky ešte raz obalíme v hladkej múke. Varíme 15 min. miernym varom. Miešame tak, že chytíme hrniec za uši a jemne ním pokrútime. Guľky vyberieme dierkovanou varechou a polejeme do zlata udusenou cibuľkou.
Kyslá polievka
Údené koleno,
Do vody dáme variť údené koleno, kyslú kapustu aj so šťavou, pridáme sušené huby, bobkový list. Osobitne (musia byť osobitne) uvarené zemiaky nakrájané na kocky pridáme do uvarenej polievky. Necháme postáť asi hodinu. Potom nasucho opražíme múku do tmava a zamiešame do polievky. Na masti opražíme nadrobno pokrájanú slaninku, cibuľu, roztlačený cesnak, čierne korenie, červenú papriku a vylejeme do polievky. Všetko necháme prevariť ešte asi 10 min. Uvarené údené mäso pokrájame na kocky a pridáme do polievky.
Papcún
Zemiaky, soľ, hladká múka, údená slanina, maslo, kyslé mlieko, prípadne cmar
Očistené zemiaky uvaríme domäkka v osolenej vode, časť vody scedíme, roztlačíme na kašu, pridáme hladkú múku a dôkladne premiešame. Na miernom ohni varíme a miešame. Masu rozotrieme na plytký tanier a polejeme rozškvarenou slaninou s rozpusteným maslom. Podávame s kyslým mliekom, cmarom alebo zakysankou.
Pirohy
3 ks zemiaky, bryndza,
Zemiaky uvaríme v osolenej vode. Po uvarení vodu scedíme, pridáme bryndzu, čierne korenie a vypracujeme kašu. Z múky, vajíčka a troška vody vypracujeme cesto, ktoré rozvaľkáme na pomúčenej doske a pohárom vykrajujeme kolieska. Kolieska plníme zemiakovo-bryndzovou kašou a prstami lepíme do tvaru piroha. Hotové pirohy zavaríme v osolenej vode. Keď vyplávajú na povrch vody sú uvarené a cedidlom ich vyberieme do misky. Osolíme ich a polejeme upraženou slaninkou.
Škorce s makom
5 PL kukuričná krupica,
Do horúcej vody pri stálom miešaní vsypeme kukuričnú krupicu. Varíme ju domäkka kým nezhustne, asi 20 minút. Z horúcej masy naberám na lyžicu a tupou stranou noža na okraj hrnca lepíme väčšie halušky – škorce, ktoré necháme vychladnúť. Po vychladnutí škorce opäť tupou stranou noža oddelíme od misy. Škorce popadajú do misy. Postup opakujeme, až do spotrebovania masy. Škorce v miske posypeme makom, ocukríme a pomiešame nadhadzovaním misky. Nakoniec ich omastíme prepraženým maslom.
Škorce na slano
V 2,5 litra vody za stáleho miešania varíme kukuričnú krupicu (múku) a hrubú múku, až kým masa nezhustne. Lyžicou naberáme uvarenú kašu rozkladáme do misky, až kým nevychladne. Potom z nej kúsky ukrajujeme nožom. Kúsky osolíme a polejeme rozpraženou slaninkou.
Čír s bryndzou
(Hustá polievka z Klenovca)
Varí sa vo vode, v ktorej sa predtým varili halušky. Pridajú sa zemiaky a číriky - to sú také ručne robené cestoviny v tvare slzičiek, mrvené cesto. Nakoniec mlieko. Bryndza sa dá, až keď sa polievka odstaví, aby sa pomaly rozpúšťala. Nakoniec posypať sekanou pažítkou.
(Pripravila M.M.)
{jcomments on}
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.