Nielen pre tých, ktorí nepoznajú gemerskú kuchyňu uverejňujeme niekoľko receptov z gemerskej kuchyne, ktorá je však oveľa pestrejšia, než ako ju takto predstavujeme. Oveľa viac by vám o tom vedeli rozprávať naše gemerské kuchárky. Iste sa vám týchto niekoľko druhov jedál zíde pri rozhodovaní sa o určení najtypickejšieho gemerského jedla, ktoré sa nachádza v našej ankete na stránke. Vaše recepty nám nezabudnite ponúknuť tiež.Bryndzové halušky
Zemiaky, hladká múka, soľ, bryndza, sladká smotana, slanina, maslo
Očistené a umyté zemiaky najemno postrúhame, osolíme, premiešame a pridáme hladkú múku, aby vzniklo vláčne - nie veľmi husté cesto, ktoré postupne z doštičky nožom, prípadne vidličkou hádžeme do vriacej osolenej vody. Uvarené halušky scedíme a premiešame s bryndzou, ktorú sme predtým rozriedili sladkou smotanou. Pomastíme rozškvarenou slaninou, do ktorej sme pridali maslo, tiež ho treba trochu prepražiť. Halušky musia byť voľné, nie husté.
Cíbliky
Múku dáme na dosku, pridáme teplú vodu a zamiesime na cesto. Musí byť mäkké, ľahko tvarovateľné. Z cesta robíme tenké šúľance, dlhé asi
Gemerské guľky 1
Údené karé, bravčový bôčik, zemiaky, hladká múka, strúhanka, cibuľa, cesnak, mleté čierne korenie, soľ, údená slanina, vajcia
Zemiaky očistíme, postrúhame a necháme odkvapkať. Medzitým pomelieme vykostené mäso, pridáme cibuľu a cesnak. K tomu primiešame zemiaky, vajíčka, strúhanku, korenie a soľ. Na jednu porciu vyformujeme cca štyri guľky veľkosti vajca, obalíme v hladkej múke a uvaríme v slanej vode. Uvarené guľky polejeme slaninkou a opraženou cibuľkou pokrájanou na drobné kocky.
Gemerské guľky 2
Gemerské guľky 3
1/3 zemiakov uvaríme v šupke a necháme vychladnúť. Zvyšné 2/3 očistíme a nastrúhame na zemiakovom strúhadle, necháme na hustom sitku odkvapkať od vody a škrobu. Vychladnuté zemiaky uvarené v šupke očistíme a nastrúhame. Obe zemiakové masy zmiešame do jednej zmesi, ktorú ochutíme korením a soľou.
Z mletého mäsa, oškvarkov (po našom škvarky) a cesnaku pripravíme mäsovú zmes, ktorú dochutíme paprikou, korením a soľou. Ak je zmes príliš tuhá, pridáme trochu oleja. Vytvarujeme guľky, ktoré obalíme v zemiakovej zmesi a dôkladne vyváľame v múke. (Mäso musí byť v strede guľky a dookola zemiaková zmes). Na dlaň dať zemiakovú zmes, na to malú guľku mäsovej zmesi, a na vrch zemiakovú a vytvarovať guľky, ktoré varíme 15-20 minút v osolenej vode, zahustenej hladkou múkou. Po 15 minútach vyberieme jednu guľku, prekrojíme a ochutnáme, či je mäso dosť uvarené.
Z vody, v ktorej sa guľky varili, pripravíme kyseľ. Vodu precedíme do druhého hrnca, zahustíme zátrepkou z mlieka a múky a prevaríme. Dochutíme soľou a octom. Hotové guľky podávame preliate kyseľom alebo s cibuľkou, opraženou do zlatista.
Gemerské guľky lubenícke
Mäso pomelieme a na cibuľke podusíme 15 min. Necháme vychladiť. Potom pridáme jedno vajíčko, soľ, čierne korenie, červenú papriku, štipľavú papriku, 2 strúčiky cesnaku, mletú rascu - všetko podľa chuti. Zemiaky ošúpeme. Asi
Máme pripravené dve masy - zemiakovú a mäsovú - z ktorých budeme robiť guľky. Na dlaň ľavej ruky si dáme primerané množstvo zemiakovej masy, troška roztlačíme a dáme guličku mäsovej hmoty, ktorú obalíme do zemiakovej masy a dvoma rukami jemne urobíme guľku. Guľky obalíme v hladkej múke a ukladáme ich na pomúčenú dosku.
Do vriacej vody pridáme asi 1 PL hladkej múky rozmiešanej vo vode a osolíme. Múkou sa voda "zatrepáva", aby sa guľky nerozvárali. Pred vložením do hrnca guľky ešte raz obalíme v hladkej múke. Varíme 15 min. miernym varom. Miešame tak, že chytíme hrniec za uši a jemne ním pokrútime. Guľky vyberieme dierkovanou varechou a polejeme do zlata udusenou cibuľkou.
Kyslá polievka
Údené koleno,
Do vody dáme variť údené koleno, kyslú kapustu aj so šťavou, pridáme sušené huby, bobkový list. Osobitne (musia byť osobitne) uvarené zemiaky nakrájané na kocky pridáme do uvarenej polievky. Necháme postáť asi hodinu. Potom nasucho opražíme múku do tmava a zamiešame do polievky. Na masti opražíme nadrobno pokrájanú slaninku, cibuľu, roztlačený cesnak, čierne korenie, červenú papriku a vylejeme do polievky. Všetko necháme prevariť ešte asi 10 min. Uvarené údené mäso pokrájame na kocky a pridáme do polievky.
Papcún
Zemiaky, soľ, hladká múka, údená slanina, maslo, kyslé mlieko, prípadne cmar
Očistené zemiaky uvaríme domäkka v osolenej vode, časť vody scedíme, roztlačíme na kašu, pridáme hladkú múku a dôkladne premiešame. Na miernom ohni varíme a miešame. Masu rozotrieme na plytký tanier a polejeme rozškvarenou slaninou s rozpusteným maslom. Podávame s kyslým mliekom, cmarom alebo zakysankou.
Pirohy
3 ks zemiaky, bryndza,
Zemiaky uvaríme v osolenej vode. Po uvarení vodu scedíme, pridáme bryndzu, čierne korenie a vypracujeme kašu. Z múky, vajíčka a troška vody vypracujeme cesto, ktoré rozvaľkáme na pomúčenej doske a pohárom vykrajujeme kolieska. Kolieska plníme zemiakovo-bryndzovou kašou a prstami lepíme do tvaru piroha. Hotové pirohy zavaríme v osolenej vode. Keď vyplávajú na povrch vody sú uvarené a cedidlom ich vyberieme do misky. Osolíme ich a polejeme upraženou slaninkou.
Škorce s makom
5 PL kukuričná krupica,
Do horúcej vody pri stálom miešaní vsypeme kukuričnú krupicu. Varíme ju domäkka kým nezhustne, asi 20 minút. Z horúcej masy naberám na lyžicu a tupou stranou noža na okraj hrnca lepíme väčšie halušky – škorce, ktoré necháme vychladnúť. Po vychladnutí škorce opäť tupou stranou noža oddelíme od misy. Škorce popadajú do misy. Postup opakujeme, až do spotrebovania masy. Škorce v miske posypeme makom, ocukríme a pomiešame nadhadzovaním misky. Nakoniec ich omastíme prepraženým maslom.
Škorce na slano
V 2,5 litra vody za stáleho miešania varíme kukuričnú krupicu (múku) a hrubú múku, až kým masa nezhustne. Lyžicou naberáme uvarenú kašu rozkladáme do misky, až kým nevychladne. Potom z nej kúsky ukrajujeme nožom. Kúsky osolíme a polejeme rozpraženou slaninkou.
Čír s bryndzou
(Hustá polievka z Klenovca)
Varí sa vo vode, v ktorej sa predtým varili halušky. Pridajú sa zemiaky a číriky - to sú také ručne robené cestoviny v tvare slzičiek, mrvené cesto. Nakoniec mlieko. Bryndza sa dá, až keď sa polievka odstaví, aby sa pomaly rozpúšťala. Nakoniec posypať sekanou pažítkou.
(Pripravila M.M.)
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.