Nielen pre tých, ktorí nepoznajú gemerskú kuchyňu uverejňujeme niekoľko receptov z gemerskej kuchyne, ktorá je však oveľa pestrejšia, než ako ju takto predstavujeme. Oveľa viac by vám o tom vedeli rozprávať naše gemerské kuchárky. Iste sa vám týchto niekoľko druhov jedál zíde pri rozhodovaní sa o určení najtypickejšieho gemerského jedla, ktoré sa nachádza v našej ankete na stránke. Vaše recepty nám nezabudnite ponúknuť tiež.Bryndzové halušky
Zemiaky, hladká múka, soľ, bryndza, sladká smotana, slanina, maslo
Očistené a umyté zemiaky najemno postrúhame, osolíme, premiešame a pridáme hladkú múku, aby vzniklo vláčne - nie veľmi husté cesto, ktoré postupne z doštičky nožom, prípadne vidličkou hádžeme do vriacej osolenej vody. Uvarené halušky scedíme a premiešame s bryndzou, ktorú sme predtým rozriedili sladkou smotanou. Pomastíme rozškvarenou slaninou, do ktorej sme pridali maslo, tiež ho treba trochu prepražiť. Halušky musia byť voľné, nie husté.
Cíbliky
Múku dáme na dosku, pridáme teplú vodu a zamiesime na cesto. Musí byť mäkké, ľahko tvarovateľné. Z cesta robíme tenké šúľance, dlhé asi
Gemerské guľky 1
Údené karé, bravčový bôčik, zemiaky, hladká múka, strúhanka, cibuľa, cesnak, mleté čierne korenie, soľ, údená slanina, vajcia
Zemiaky očistíme, postrúhame a necháme odkvapkať. Medzitým pomelieme vykostené mäso, pridáme cibuľu a cesnak. K tomu primiešame zemiaky, vajíčka, strúhanku, korenie a soľ. Na jednu porciu vyformujeme cca štyri guľky veľkosti vajca, obalíme v hladkej múke a uvaríme v slanej vode. Uvarené guľky polejeme slaninkou a opraženou cibuľkou pokrájanou na drobné kocky.
Gemerské guľky 2
Gemerské guľky 3
1/3 zemiakov uvaríme v šupke a necháme vychladnúť. Zvyšné 2/3 očistíme a nastrúhame na zemiakovom strúhadle, necháme na hustom sitku odkvapkať od vody a škrobu. Vychladnuté zemiaky uvarené v šupke očistíme a nastrúhame. Obe zemiakové masy zmiešame do jednej zmesi, ktorú ochutíme korením a soľou.
Z mletého mäsa, oškvarkov (po našom škvarky) a cesnaku pripravíme mäsovú zmes, ktorú dochutíme paprikou, korením a soľou. Ak je zmes príliš tuhá, pridáme trochu oleja. Vytvarujeme guľky, ktoré obalíme v zemiakovej zmesi a dôkladne vyváľame v múke. (Mäso musí byť v strede guľky a dookola zemiaková zmes). Na dlaň dať zemiakovú zmes, na to malú guľku mäsovej zmesi, a na vrch zemiakovú a vytvarovať guľky, ktoré varíme 15-20 minút v osolenej vode, zahustenej hladkou múkou. Po 15 minútach vyberieme jednu guľku, prekrojíme a ochutnáme, či je mäso dosť uvarené.
Z vody, v ktorej sa guľky varili, pripravíme kyseľ. Vodu precedíme do druhého hrnca, zahustíme zátrepkou z mlieka a múky a prevaríme. Dochutíme soľou a octom. Hotové guľky podávame preliate kyseľom alebo s cibuľkou, opraženou do zlatista.
Gemerské guľky lubenícke
Mäso pomelieme a na cibuľke podusíme 15 min. Necháme vychladiť. Potom pridáme jedno vajíčko, soľ, čierne korenie, červenú papriku, štipľavú papriku, 2 strúčiky cesnaku, mletú rascu - všetko podľa chuti. Zemiaky ošúpeme. Asi
Máme pripravené dve masy - zemiakovú a mäsovú - z ktorých budeme robiť guľky. Na dlaň ľavej ruky si dáme primerané množstvo zemiakovej masy, troška roztlačíme a dáme guličku mäsovej hmoty, ktorú obalíme do zemiakovej masy a dvoma rukami jemne urobíme guľku. Guľky obalíme v hladkej múke a ukladáme ich na pomúčenú dosku.
Do vriacej vody pridáme asi 1 PL hladkej múky rozmiešanej vo vode a osolíme. Múkou sa voda "zatrepáva", aby sa guľky nerozvárali. Pred vložením do hrnca guľky ešte raz obalíme v hladkej múke. Varíme 15 min. miernym varom. Miešame tak, že chytíme hrniec za uši a jemne ním pokrútime. Guľky vyberieme dierkovanou varechou a polejeme do zlata udusenou cibuľkou.
Kyslá polievka
Údené koleno,
Do vody dáme variť údené koleno, kyslú kapustu aj so šťavou, pridáme sušené huby, bobkový list. Osobitne (musia byť osobitne) uvarené zemiaky nakrájané na kocky pridáme do uvarenej polievky. Necháme postáť asi hodinu. Potom nasucho opražíme múku do tmava a zamiešame do polievky. Na masti opražíme nadrobno pokrájanú slaninku, cibuľu, roztlačený cesnak, čierne korenie, červenú papriku a vylejeme do polievky. Všetko necháme prevariť ešte asi 10 min. Uvarené údené mäso pokrájame na kocky a pridáme do polievky.
Papcún
Zemiaky, soľ, hladká múka, údená slanina, maslo, kyslé mlieko, prípadne cmar
Očistené zemiaky uvaríme domäkka v osolenej vode, časť vody scedíme, roztlačíme na kašu, pridáme hladkú múku a dôkladne premiešame. Na miernom ohni varíme a miešame. Masu rozotrieme na plytký tanier a polejeme rozškvarenou slaninou s rozpusteným maslom. Podávame s kyslým mliekom, cmarom alebo zakysankou.
Pirohy
3 ks zemiaky, bryndza,
Zemiaky uvaríme v osolenej vode. Po uvarení vodu scedíme, pridáme bryndzu, čierne korenie a vypracujeme kašu. Z múky, vajíčka a troška vody vypracujeme cesto, ktoré rozvaľkáme na pomúčenej doske a pohárom vykrajujeme kolieska. Kolieska plníme zemiakovo-bryndzovou kašou a prstami lepíme do tvaru piroha. Hotové pirohy zavaríme v osolenej vode. Keď vyplávajú na povrch vody sú uvarené a cedidlom ich vyberieme do misky. Osolíme ich a polejeme upraženou slaninkou.
Škorce s makom
5 PL kukuričná krupica,
Do horúcej vody pri stálom miešaní vsypeme kukuričnú krupicu. Varíme ju domäkka kým nezhustne, asi 20 minút. Z horúcej masy naberám na lyžicu a tupou stranou noža na okraj hrnca lepíme väčšie halušky – škorce, ktoré necháme vychladnúť. Po vychladnutí škorce opäť tupou stranou noža oddelíme od misy. Škorce popadajú do misy. Postup opakujeme, až do spotrebovania masy. Škorce v miske posypeme makom, ocukríme a pomiešame nadhadzovaním misky. Nakoniec ich omastíme prepraženým maslom.
Škorce na slano
V 2,5 litra vody za stáleho miešania varíme kukuričnú krupicu (múku) a hrubú múku, až kým masa nezhustne. Lyžicou naberáme uvarenú kašu rozkladáme do misky, až kým nevychladne. Potom z nej kúsky ukrajujeme nožom. Kúsky osolíme a polejeme rozpraženou slaninkou.
Čír s bryndzou
(Hustá polievka z Klenovca)
Varí sa vo vode, v ktorej sa predtým varili halušky. Pridajú sa zemiaky a číriky - to sú také ručne robené cestoviny v tvare slzičiek, mrvené cesto. Nakoniec mlieko. Bryndza sa dá, až keď sa polievka odstaví, aby sa pomaly rozpúšťala. Nakoniec posypať sekanou pažítkou.
(Pripravila M.M.)
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.