„Pre všetkých to znamenalo veľa snahy navyše a ja som úprimne hrdý na každého. Každý z nich je vzorom v tej svojej kategórii,“ dodal.
Pomáhala celá nemocnica
Sieť nemocníc Svet zdravia a sieť polikliník ProCare každý rok v rámci galavečera Liga výnimočných oceňuje tých najlepších v sieti, ktorí sa významne pričinili k rozvoju zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Vlani odovzdala desať ocenení a jednu špeciálnu cenu.
V kategórii Najlepšia nemocnica si ocenenie odniesla tá rimavskosobotská. Vlani bolo pre ňu najväčšou výzvou vybudovanie urgentu. Ministerstvo zdravotníctva SR totiž nemocnicu zaradilo do pevnej siete všeobecných nemocníc, v ktorých majú byť vytvorené urgentné príjmy prvého typu. Pri pavilónovom type nemocnice však bolo náročné nájsť vhodný priestor, ktorý by bol vstupnou bránou pre pacienta a vymyslieť jeho logistiku. Nemocnica to navyše musela zvládnuť v krátkom čase a s obmedzenými zdrojmi.
„Na projekte sa prierezovo podieľala celá nemocnica. Cez deň i po nociach pomáhal snáď každý, aby sme vytvorili samostatný priestor, ktorý spĺňa všetky najprísnejšie kritériá predpísané rezortom. Keď po dvoch mesiacoch prišli na kontrolu z rezortu zdravotníctva a zdravotných poisťovní, na nových urgentných príjmoch ešte zaschýnali steny,“ hovorí riaditeľ Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota Richard Hrubý.
Ocenenie je podľa jeho slov pre nemocnicu obrovským prekvapením, ale zároveň výsledkom každodennej poctivej práce, ktorú všetci zamestnanci v nemocnici vykonávajú. „Pre mňa je to záväzok do budúcna, aby sme minimálne v takejto miere pomáhali rozvíjať nemocnicu aj naďalej,“ dodal.
Urgentný príjem
Nové pracovisko, ktoré funguje od leta minulého roka, sa nachádza na prízemí pavilónu C, v budove interného oddelenia. Ponúka dva oddelené vstupy – pre mobilných pacientov, ktorí na pracovisko prídu sami a bezbariérový vstup pre pacientov privezených záchrannou zdravotnou službou. Ich ošetrenie je založené na modernom triediacom systéme pacientov, tzv. triáži.
„Pacienti sú po zaregistrovaní zdravotníckym pracovníkom rozdelení do piatich skupín podľa závažnosti ich zdravotného stavu, čo určuje poradie ich ošetrenia. Osoby s potrebou resuscitácie a bezodkladnej podpory životných funkcií majú najvyššiu prioritu a sú riešení bezodkladne,“ vysvetľuje Hrubý. Naopak, ak príde pacient s menej závažnou komplikáciou, je možné, že bude v čakárni sedieť dlhšie, keďže systém uprednostňuje najvážnejšie prípady.
Zázemie urgentného príjmu poskytuje štyri expektačné elektricky polohovateľné lôžka s monitorovacím systémom vitálnych funkcií a infúznymi pumpami. Pri nejasnej diagnóze tak lekári počas niekoľkých hodín sledujú zdravotný stav pacienta a následne rozhodnú buď o jeho prijatí na lôžkové oddelenie alebo odporučia domácu liečbu. Ak si zdravotný stav vyžaduje ďalšie vyšetrenia, pacient je vnútronemocničnou dopravou prevezený na ďalšiu diagnostiku do iného pavilónu.
Nový urgentný príjem nahradil doterajšie ambulancie ústavnej pohotovostnej služby na jednotlivých oddeleniach nemocnice, akútni pacienti sa tak už nemiešajú s hospitalizovanými a pacient so zdravotným problémom prichádza vždy na jedno miesto.
Ocenení v Lige výnimočných 2018
V roku 2018 ocenenie získali:
MUDr. Zuzana Haniková, Oddelenie vnútorného lekárstva, Nemocnica Svidník (Čin roka)
MUDr. Karolína Lyciusová, Kožný stacionár, Nemocnica Trebišov (Talent roka)
Mgr. Eva Kavčáková, Oddelenie fyziatrie, balneológie a rehabilitácie, Železničná nemocnica Košice (Najlepší zdravotnícky zamestnanec)
PhDr. Katarína Košíková, Onkochirurgické oddelenie, Mammacentrum sv. Agáty Banská Bystrica (Najlepšia sestra)
MUDr. Dagmar Bodáková, MBA, Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny, Nemocnica Galanta (Najlepší lekár)
Všeobecná ambulancia pre deti a dorast, Nemocnica ProCare Medissimo, MUDr. Andrej Čižmár (Najlepšia ambulancia)
Infektologické oddelenie, Nemocnica Michalovce, MUDr. Štefan Zamba a PhDr. Viera Ivanková (Najlepšie oddelenie)
Poliklinika ProCare Central Bratislava (Najlepšia poliklinika)
Nemocnica Svet zdravia Rimavská Sobota (Najlepšia nemocnica)
MUDr. František Samsely, Oddelenie fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, Železničná nemocnica Košice (Sieň slávy)
Nemocnica Partizánske (špeciálna cena za úspešné naštartovanie reprofilácie).
Jana Fedáková
SPOZNALI SME NAJLEPŠÍCH V SIETI ZDRAVIA - video z ocenenia
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).